Pred pár dňami sme sa s vami podelili o radosť z nového príbehu s názvom Príbeh Sidháry a Nahary. Bol dokončený ešte v prvom polroku 2025, potom odpočíval a počas januára 2026 prešiel opravami textu (čiarky, veľké a malé písmená, náhrada nespisovných slov a pod.). Teraz ho už máme vytlačený a pripravený pre najbližších čitateľov. Hoci pre širokú verejnosť zatiaľ nie je k dispozícii, nakuknúť do niektorých jeho tajov môžete už teraz: v článkoch Vôľa Habashetu a Naharský prieplav, čo sú úryvky z dvoch dôležitých kapitol. V dnešnom článku vám priblížim samotný dej celého príbehu a ústredné postavy, okolo ktorých sa dej točí.
 |
| (Obrázok generovaný pomocou AI) |
Začneme tak, ako začína samotný príbeh. Prológom:
Suchom vyprahnutú zem spaľovalo horúce slnko. Jeho lúče vybielili kosti zvierat i ľudí, ležiace v popraskaných korytách vyschnutých riek. Na skalnaté kaňony slnkom bozkanej ríše padla hlboká noc, ktorej sa neprizerali hviezdy ani mesiac. Posledným svetlom nádeje bol fénix. Vletel do chrámu na stolovej hore a zosadol do rohu, stanúc sa jedným zo štyroch pilierov držiacich strechu chrámu. Ďalšími troma boli kobra, pegas a krava. V srdci chrámu stál muž v háve utkanom z vody, piesku a noci. Pred ním zívala v zemi hlboká trhlina, ktorá rozorvala chrám na dva krvácajúce kusy. Naproti nemu, na druhom brehu bezodne temnej praskliny stála žena, ktorej šatom bolo slnko. Vztiahli k sebe ruky, až sa dotkli a chrám sa otriasol v základoch. Puklina sa scelila a z jej jazvy vyvrel prameň. Ten stiekol po bokoch stolovej hory, zmohutnel a rozlial sa do šírej krajiny. Pri jeho brehoch sa napájali stáda i ľudia. Vďaka jeho vlahám sa piesočná zem zazelenala úrodou. V jeho hladinách sa trblietal odraz hviezd i luny. Dlhá temná noc skončila a nastal deň. Už však nie deň spaľujúci, lež radostný, šíriaci harmóniu naprieč bezbrehými púštnymi ríšami stojacim na pevných pilieroch štyroch božských mocí.
Text, ktorý ste si práve prečítali, je prológom Príbehu Sidháry a Nahary. Zároveň je proroctvom, ktoré hovorí o ukončení smrtiaceho sucha sužujúceho Naharu. Naharská kráľovná Shriya má za úlohu priviesť do Nahary muža z proroctva: muža v háve utkanom z vody, piesku a noci. Tohto muža musí nájsť v Sidháre, nepriateľskom kráľovstve, ktoré bolo od Nahary kedysi oddelené božskými silami. (Ako a prečo k tomu došlo si môžete prečítať v už spomínanom článku Naharský prieplav.)
Muž, na ktorého sa Shriya i celá jej zem spolieha, je Shankar. Korunný princ Sidháry, ktorého pobozkali tri púštne bohyne. To znamená, že mu tri bohyne požehnali svojou mocou, pričom od neho očakávajú veľké veci. Akurát mu, chudákovi, nepovedali, čo presne od neho očakávajú. A tak sa Shankar vyučil v chráme bohyne Nassi na nissipa vládnuceho púštnym pieskom; vyučil sa aj v chráme bohyne Zuntarie na zuntarijca s mocou púštnej noci. Teraz sa učí v chráme bohyne Ahnet, aby dokázal skrotiť silu púštnych vôd. Ledva sa však stihne zahryznúť do učenia, už po ňom chmatne naharská kráľovná, aby ho prinútila pomôcť jej zemi tak, ako to bolo predpovedané v proroctve. Áno, ona k tomu chce prinútiť. Tým, že ho unesie a tým, že sa mu bude vyhrážať. Celé zle, nie? Nuž, v tomto príbehu nič nejde ako po masle. Nič nejde tak, ako by to človek očakával, lebo nevie, čo má očakávať. Prehnane veselý princ so záľubou v rebélii a nemilosrdne prudká kráľovná musia spojiť sily, aby vyplnili vôľu bohov. A odvrátenie sucha v Nahare zďaleka nie je to jediné, čo od nich bohovia očakávajú… Lenže ako by sa z nepriateľov s diametrálne rozdielnymi povahami mohli stať spojenci? Dá sa to vôbec?
Vôkol ich božských povinností sa navyše sťahujú mračná ako zo Sidhárskej, tak aj z Naharskej strany. Sidhársky kráľ Ramír – Shankarov starý otec totiž únos princa považuje za vojnový akt Nahary voči Sidháre a vyvodzuje z toho následky. V Nahare sa zasa formuje odpor voči kráľovnej Shriyi. Majú vôbec Shankar so Shriyou nádej uspieť za takých nevraživých podmienok?
Príbeh Sidháry a Nahary je pokračovaním našej púštnej ságy a voľne nadväzuje na svojich predchodcov: Príbeh Púštnych zemí a Lioru a Pieseň piesku a púštnej noci.
Teraz sa už tešíme na naše blížiace sa stretnutie vo februári, kedy oslávime výročie príbehovania a je možné, že sa vrhneme do ďalšieho príbehu. Ktovie, kam nás erandionské vetry zavanú tentoraz? Bude to opäť púšť? Bude to oceán? Elfské ríše? Kráľovstvo mágov? Kto nám vyrozpráva svoj ďalší príbeh? Čarodejníci? Draci? Piráti? Alebo niekto, koho ešte ani my nepoznáme? Nechajme sa prekvapiť 😊
Majka
Komentáre
Zverejnenie komentára