Naharský prieplav

(Príbeh Sidháry a Nahary)

 

Trojica mužov s armádami vojakov za chrbtami zahnala shamsarov a v mieste, kde vyhrali poslednú bitku sa utáborili. Bez ohňov, aby ich nepriatelia nemohli zaútočiť. Slnko zašlo. Vyšiel mesiac v rubáši červenej. Bola noc. Zuntarijec spieval a hral. Jeho hlas a pieseň sa vďaka krvavej lune dostala do uší každého dieťaťa púšte. Naharčan alebo Sidhárčan. Všetci zaspali v sladkom snení počas jednej dlhej noci.

Bdela len trojica kňazov. Stáli čelom k terajšej Nahare. Nissip sa rozkročil. Ladne rozhrnul ruky a zem vedľa neho začala praskať. Piesok sa sypal do ďalekých hlbín až sa vytvorila priepasť. Ďaleká rovnako tak, ako bola hlboká. Pristúpil alvaiec, čupol si, položil dlaň na piesok a vytiahol spodnú vodu, čím priepasť naplnil. Napokon pristúpil zuntarijec. Ponoril prsty do vody a začal spievať. Jeho spev sa po chvíli stal šumom. Šumom mora, ktoré tam nebolo. Nik okrem zuntarijca túto nemú pieseň nepočul. Všetci sa v nej stratili, akonáhle sa z vody napili, alebo sa ju pokúsili prekonať na plti. Zaspali večným spánkom. 

„Naharský prieplav,“ vydýchol užasnuto Shankar.

„Od tej doby boli hranice jasne dané,“ riekol hlas odnikiaľ a vystriedal ho ďalší: „Nahara od Sidháry oddelená prieplavom.“

 Práve si si prečítal/a ukážku z príbehu, ktorý aktuálne píšeme. Pojednáva o dvoch rozkmotrených zemiach. O Sidháre a Nahare. Dvom krajinám dlhé roky panovala vojna. Mestami sa rinuli potoky krvi. V nosoch sa usídlil pach smrti a spáleniny. Až kým sa to bohyne Ahnet, Nassi a Zuntaria nerozhodli ukončiť a neposkytli ľuďom možnosť vyriešiť tento spor. Vyvolili úplne prvých troch kňazov. Alvaica, nissipa a zuntarijca, ktorý okrem vytvorenia hranice medzi zemami, dali vzniknúť základu kňazstva v Sidháre – neskôr známej ako Púštne zeme.

„Nebesia potiahnuté atramentovým závojom, kosáčik mesiaca v ich strede a nespočetne žiarivých očí čoby hviezd. Bola hlboká noc. V jej plášti dunami brázdila pätica pieskových koní. Na ich chrbtoch sa niesli kňazi zastupujúci všetkých bohov oboch zemí. Sidháry i Nahary.

Na obzore pred nimi sa zajagala obrovská vodná plocha. Zdanlivo predeľovala nebesia od zeme. Zároveň sa stala aj hranicou, kde dva národy naposledy preliali krv. Miestom, ktoré rozdeľovalo Naharu od Sidháry. 

Bol to Naharský prieplav, ku ktorému sa pieskové kone hnali tryskom. Jeho hladina sa čoraz väčšmi trblietala v nástojčivom dychu hviezd i mesiaca. Ako zrkadlo odrážala temnú oblohu. Bolo to čarovné a možno až priveľmi, možno až priveľmi lákalo pohľad i celú bytosť. Vábilo k zastaveniu sa, oddýchnutiu, osvieženiu sa. Našťastie všetci poznali pravdu. Ten, kto sa z tej vody napije, kto sa prieplav odváži preplávať, zaspí večným spánkom.“

 

Naharský prieplav nebol iba mlákou v púšti, ako si práve zistil/a. Bol slušnou obranou. Každý kto sa cez neho chcel preplaviť, zaspal večným spánkom, každý kto sa z neho napil, sa už nikdy nezobudil. Naharský prieplav bol neprekonateľný. Ani suchom väznený Naharský ľud sa neodvážil prieplavom prejsť.

Možno si sa práve zarazil/a o akom suchu to rozprávam? Po vytvorení Naharského prieplavu sa naharčania utiahli. Cítili ohromnú krivdu od bohýň, ktoré požehnali prvým trom kňazom z radov práve sidhárčanov. Považovali to za zradu a tak sa od nich odvrátili. Prestali ich uctievať. Lenže ak na púšti prestaneš uctievať bohyňu života – vody, bohyňu piesku – smrti a bohyňu hviezdnej ríše - noci, dostaneš rovnakú kartu. Odvrátia sa od teba aj oni.

Naharský ľud uctieval iba boha slnka Shamasareva. To z nich síce spravilo neskutočne vražedných kňazov (slnko = oheň), lenže slnko bez vody prinieslo na Naharu sucho. Potoky zmizli, jazerá sa stratili. Bez vody vyschla i vegetácia, pomrel dobytok a rovnaký osud čakal aj na Naharu.

Tomu však mala zabrániť posledná kráľovná. Shriya. Žijúci fénix. Musí pokoriť svoju pýchu a ísť požiadať o pomoc do nepriateľskej zeme. Do Sidháry. Iba tam totiž žije jediný človek, ktorý môže hrozivý osud Nahary zvrátiť. Podarí sa jej to? A dokáže on prehryznúť fakt, že má pomôcť krajine, s ktorou vlastne vojna nikdy neskončila?

Zvládne Nahara a aj Sidhára prekonať nenávisť, bolesť a krivdu? Tak na tieto otázky nájdeš odpoveď v príbehu. Chcel/a by si si ho prečítať? Odpoveď nám hoď do komentára.

(Dnes žiaľ bez obrázkov, ale na našom IG a FB máš aspoň improvizované video. Bež mrknúť!) 

S pozdravom Michaela.