GO-RE-BA a zlatý poklad

GO-RE-BA a zlatý poklad

Možno premýšľate, či som si na vás zase vymyslela nejakú poviedku, rozprávku alebo aké ďalšie prekvapenie sa skrýva pod slovnou hračkou v názve dnešného článku. Nuž, dnes je názov až trúfalo realistický. Pozostáva totiž zo skrátených názvov expozícií Východoslovenského múzea, kam ma nalákali na GOtiku, REnesanciu, BAroko a zlatý poklad - konkrétne ten košický zlatý poklad. Celé názvy expozícií sú "Zaži gotiku", "Salon renaissance", "Zaži barok" a "Cesta za pokladom". O možnosti prehliadnuť si ich som sa dozvedela počas návštevy výstavy "Japonskí samuraji", z ktorej som vám priniesla reportáž v tomto článku. Bolo otázkou času, kedy sa do múzea vrátim a odhalím, čo sa skrýva v jeho útrobách. Nuž a čas odpovedal...

Po zaplatení vstupného sme zišli najskôr dolu, do podzemia - lebo každý správny strážca pokladu vie, že pod zemou je najlepšie umiestnenie pre blýskavé mince. "Cesta za pokladom" nás previedla procesom výroby mincí v dávnych dobách. Zoznámili sme sa so svedkami obdobia denárovej meny, grošovej meny, toliarovej meny, zoči-voči sme zamávali aj desaťkorunáčke, ktorú sme kedysi mávali v peňaženkách aj my. Obohatili sme sa príbehom nálezu strieborného pokladu z Levočského domu či pokladu jednookého farára z Obišoviec. Videli ste už niekedy na vlastné oči zlatú, striebornú a medenú rudu? Ani ja nie - až doteraz. V múzeu totiž vzali výrobu mincí od základov, teda od rúd, z ktorých sa razili. No a keby ste zatúžili po troche zábavy, tak na vás čaká aj váha, na ktorú keď sa postavíte, tak prepočíta vašu váhu na váhu zlatých tehličiek - a tiež peňažnú hodnotu naváženého zlata. Poviem vám, že 35 zlatých tehličiek v hodnote 5 893 000 € polichotilo môjmu egu a bolo to najzlatšie polichotenie od váhy, aké som kedy dostala. Doslova. Potom mi nálada poklesla, keď som si všimla poznámku na displeji váhy: "Prosím vás koľkí na váhe stojíte? Okamžite aspoň traja zlezte dolu!" Toto nezachráni ani body positivity. 💀

Samotný košický zlatý poklad je vystavený v samostatnej miestnosti v trezore - naozaj tam vchádzate cez trezorové dvere. Interaktívne displeje vám priblížia celý nález pokladu aj jeho pôvodného majiteľa. Jednotlivé mince roztriedené podľa krajín, v ktorých boli vyrazené, obklopujú celú miestnosť ako ligotavá mozaika. Nebudem vám sem pridávať všetky nafotené mince, ale iba navnadím vašu predstavivosť jednou fotkou, aby som vás inšpirovala ku návšteve múzea. Naozaj to stojí zato!

Keď sa naše oči napásli  pohľadom na poklad, pokračovali sme na poschodie po nádhernom schodisku vystlanom červeným kobercom, ktoré strážia dve krásne sochy. Na poschodí nás vítalo trojo dverí, každé vedúce do iného obdobia. Rozhodli sme sa vstúpiť najskôr do 12.-15. storočia, kde sa pred nami otvorila gotika. Minulosť sa tam stretáva s prítomnosťou, pretože dávne artefakty sú umiestnené pod gotickou klenbou vytvorenou zo svetelnej konštrukcie. Medzi nemými svedkami gotickej éry sú napríklad zložito vyšívané kazuly (kňazské rúcha), omšová konvička či monumentálna monštrancia. Kým zotrváme pri kostolných záležitostiach, tak okrem obrovského dreveného Krista na kríži sa na nás dívali desiatky drevených sôch a dokonca aj celé oltáre s podobizňami svätcov.

Nech už ste akéhokoľvek vierovyznania, pri pohľade na vcelku dobre zachované tváre týchto nemých svedkov gotiky vám musí po chrbte prebehnúť mráz. Človek si uvedomí, že tieto diela sú tu už vyše 500-600 rokov a v ich nemých pohľadoch sú vpísané dejiny - vojny, epidémie, prírodné pohromy. Videli povstávať a padať kráľov a kráľovné. V ich drevených dušiach sú vpísané príbehy lásky, príbehy nenávisti, príbehy nádeje. Vedia, čo je život aj smrť, lebo im čelia už celé stáročia - a pritom sú stále tu. Sledujú dianie vôkol seba  a statočne odolávajú neúprosnému zubu času.

Ďalším pozostatkom gotiky, nad ktorým som nedokázala prestať žasnúť, bol dvojručný meč. Iste, všetci sme už niekedy videli meč. Vo filme, v dokumente. Miliónkrát sme čítali o niekom, kto používal meč - veď aj moje postavy sa mečmi zaháňajú. Ale toto bolo niečo iné. Toto obrovské monštrum vo mne vyvolávalo jedinú otázku: Ako toto dokázal niekto vôbec dvihnúť, nieto tým ešte aj bojovať?

Prinútilo ma to hlboko sa zamyslieť nad budúcou opatrnou voľbou slov v príbehoch, kedy sa niekto bude chcieť "oháňať mečom". Len taký šport to veru nebude. A už vôbec nie odetý v brnení, aké stojí v múzeu naproti tomuto meču. 

"Salon renaissance" vyfarbil dejiny do veselších farieb a hoci aj tu bolo na čo pozerať - od sôch, cez veko náhrobku zbrojmajstra, ďalší oltár až po figuríny v dobovom oblečení pod renesančným oblúkom - bola to len príprava na výbuch veľkoleposti, aký na nás čakal v barokovom oddelení. Barok, ako vieme, nešetril v ozdobách. Nešetril v zlate. Nešetril v ničom. Heslo dňa? Ukáž, že nato máš! 😁 Typickí bucľatí pozlátení anjelici nás privítali v baroku plnom oltárov zdobených zlatom, sôch zdobených zlatom a...spomínala som, že všetko bolo zdobené zlatom? Pri pohľade na všetku tú veľkolepú nádheru mi v hlave spustila sláčiková hudba a miestnosť sa premenila na sálu plnú tanečníkov odetých do načančaných rób plavne tancujúcich spoločenský tanec.

Pri baroku si neodpustím ešte sochu "Sv. Martin obdarúva žobráka", pretože...áno, páčila sa mi najviac. Keby ste - podobne ako ja - tápali, čím žobráka obdarúva, keď má v rukách meč, tak vám ušetrím prácu s hľadaním odpovede. Podľa legendy si sv. Martin rozrezal mečom svoj plášť na polovicu, aby sa oň podelil s nahým žobrákom. 

Sv. Martinom a žobrákom by som ukončila dnešnú prehliadku Východoslovenského múzea v Košiciach. Pokiaľ som aspoň jedného z vás inšpirovala k tomu, aby ste múzem navštívili, tak je môj cieľ splnený. Pokiaľ nie, tak som sa sem vypísala ako do denníčka a môžeme ísť všetci spať. 😀

Každopádne, spomínané exhibície nie sú časovo obmedzené - nájdete ich v múzeu vždy. Pre fanúšikov Heleny Vondráčkovej je na najvyššom poschodí aktuálne otvorená výstava venovaná tejto speváčke (táto asi je časovo obmedzená).

Majka

P.S:

Na záver pridávam odkaz, ktorý na klávesnici vyťukal môj kocúr Johnny, keď som písala sa snažila písať tento článok. Pokiaľ ho mačka či kocúr u niekoho z vás rozšifruje, smelo sa ozvite do komentárov:

"weessssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssgbhvtffťžreččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččččúp=ôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôô"

- Johnny