Výstava Japonskí samuraji

Výstava Japonskí samuraji v Košiciach? Tak to si nemôžem nechať ujsť! Tieto myšlienky ma privádzajú do Východoslovenského múzea v Košiciach, kde si kupujem lístok "do Japonska".

Malá kronika krajiny vychádzajúceho slnka sa predo mnou otvára hneď naproti pokladni. Prechádzam pod červenú bránu torii a vstupujem do samurajských siení. Okamžite ma objíma japonská hudba prelínajúca sa so soundtrackom z filmu Posledný samuraj. Na cestu mi svietia červené lampióny, zo stien sa na mňa mračia japonské kresby a zo stojanu láka kimono (žiaľ, vyskúšať si ho nemožno). Vo vitríne sedia krásne staré "bábiky" vyobrazujúce cisára, cisárovnú a samuraja v tradičných odevoch. Možno nahliadnuť do zvisle písaných kníh a na šálku čaju pozýva japonský čajový servis s dračími prvkami. Moje srdce plesá. Je tu všetko, čo milujem: japonská tematika, dračia tematika a k tomu hudba z môjho obľúbeného filmu... A to som len v prvej výstavnej sieni!

Plynule sa vnáram hlbšie do tajov výstavy. V druhej sieni mi srdce ide vyskočiť z hrude! Čo to vidím? Meče! Samurajské brnenia! Luk a šípy! Historické fotografie skutočných samurajov! So zimomriavkami behajúcimi po chrbte objavujem množstvo rôznych mečov, o akých som ani netušila, že existujú. Túžba poťažkať si katanu ma vedie k fotokútiku, kde sú presne pre tento účel prichystané dve katany. Samozrejme siaham po tej s červeným puzdrom a od radosti ani neviem, ako s ňou zapózovať 😄 Vlastne je aj dobre, že je to iba tupá maketa skutočného meča, lebo keby bola ostrá, tak neviem neviem, či by som v roztržitej polodetskej radosti nevykonala neestetickú úpravu svojim rukám.

Informatívne tabule na stenách ma učia o obdobiach, do ktorých sa delia japonské dejiny a ja si s ľútosťou uvedomujem, že nič z toho sme sa nikdy neučili v škole - akoby sme žili v bubline, ktorá pozostáva iba z Európy, Ameriky a nejaké Japonsko sa len okrajovo spomenie v súvislosti s WW2. Ospravedlňujem sa za jemnú kritiku našich učebných osnov. 

So záujmom si prezerám historické pohľadnice, z ktorých mnohé boli ručne maľované. Na väčšine dominuje hora Fuji. Naproti ma vábi stolík s papiermi a návodom na skladanie origami aj s niekoľkými výtvormi skorších návštevníkov. Poslednou bodkou je fotokútik rikša. Leziem do nej, na hlavu pokladám slamený klobúk a maturujem pri rozkladaní mierne opotrebovaného japonského dáždnika. Zvečnená na fotografii napokon opúšťam túto výstavu. 

Toto všetko - a aj niečo naviac - môžete zažiť, keď sa rozhodnete navštíviť samurajské
oddelenie košického múzea. Výstava je veľmi pekná, náučná a zaujímavá. Nedá mi nespomenúť aj filmový dokument o ženských samurajoch, ktorý vám ešte viac otvorí obzor v jednej z výstavných siení. Nemenej zaujímavý je interaktívny tablet, vďaka ktorému sa dozviete o hlbokom spojení samuraja a jeho koňa - nie, nebolo to "iba zviera, na ktorom šli do vojny". Koho aspoň trochu zaujímajú samuraji a Japonsko, určite by túto výstavu nemal vynechať. Ale pozor! Už nebude k dispozícii dlho. Trvá len do 31.8.2025, teda do konca letných prázdnin. Nájdete ju vo  Východoslovenskom múzeu v Košiciach (Námestie Maratónu mieru - budova za maratóncom). 

Dajte nám do komentárov vedieť, či ste už na tejto výstave boli - alebo na podobnej - a čo si o nej myslíte. Máte radi tematiku samurajov? Páči sa vám Japonsko? Smelo do postrehov :) 

Článok pripravila Majka.