GETIH SEDU

Hlbokej bezoblačnej noci kraľovala luna a nemo sa prizerala strašlivej tragédii. Jej chladivý svit jatrivo osvetľoval chrbát mŕtvej ženy a rozliezal sa v detskej izbe jej rovnako mŕtveho syna.

Žiaľ s bolesťou tancovali v tmavej miestnosti a sledovali, ako sa sinavé telo, doposiaľ nepohnuto ležiace na dlažbe, začalo dvíhať. Kŕčovité pohyby rúk i chodidlá šmýkajúce sa na vlastnej krvi boli dôkazom, že sa zrodil pomstiteľ.

Telo nebohej matky sa vzpriamilo. Hlavu mala naklonenú na stranu a polepené vlasy jej zakrývali tvár. Prázdnym pohľadom prebehla miestnosť, akoby niečo hľadala, no bezvládne telíčko jej syna to nebolo. Pri ňom sa ani nezastavila. Meravým pohybom pier čosi opakovala, lež jej hlas sa v temnej noci strácal. Vykročila. Ťažkopádnym a tvrdým krokom. Jej bosé nohy dopadali na kachličky, no nevydávali pritom žiaden zvuk.

Vôkol jej rúk i nôh, ako milenka smrti, krúžil piesok. Objímal ju a zvieral v poslednej túžbe. Pomsta. Pomsta. Pomsta...

A tak sa zrodil Getih sedu.

 

Ako ste sa dočítali v krátkej ukážke, dnes vám priblížime ďalšiu zaujímavosť zo sveta Erandionu. Rituál pochádzajúci z piesočných dún Púštnych zemí je znova predbehnutý svojou mrazivosťou. Tentoraz skutočne načrieme do studnice stratených duší s patrónom smrti po svojom boku.

Tento rituál je určený pre najzúfalejších ľudí v ich posledných sekundách života. So sudbou smrti na jazyku a neznesiteľnou bezmocnosťou, ktorá sa miesi s túžbou pomstiť sa, stačí nakresliť vlastnou krvou symbol hada na svojej koži. Týmto úkonom dávate bohyni Nassi na známosť, že ste ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu za splnenie posledného priania.

 

Getih sedu ani nie je rituál, skôr stvorenie, ktoré z neho vznikne. Bytosť zrodená z mučiacej nenávisti a hnevu. Má na zemi len jedinú úlohu. Pomstiť sa. Nedajte sa mýliť, nie je to akoby sa ten úbožiak znovuzrodil, dostal druhú šancu. Ani zdaleka. Tento tvor, ak ho tak možno nazvať nemusí jesť, ani piť. Nemusí spať. Iba bezducho kráča svetom dovtedy, kým nevykoná svoju pomstu. Bohyňa totižto priviedla len jeho túžbu a uzamkla ju do mŕtveho tela. Nič viac.

Getih sedu nie je človek, je to prízrak pomsty, ktorého nezastavia hory, nezastaví púšť, ani moria, či hradby. Samotná zem praská, keď ňou prechádza. Je ako duch, vzdialená podobizeň toho, čím kedysi bol...

A hoc je len schránkou túžby jeho výsledky sú neuveriteľné. Ak sa raz dostanete na listinu pomsty Getih sedu, nič a nik vás neochráni. Neporazíte mŕtveho pomstiteľa a ani pred ním neutečiete. Vy ste totiž limitovaný, on nie.

Beztak od tohto rituálu každý dáva ruky preč. Nikto sa nechce stať Getih sedu. Dokonca ani Nissipovia sa týmto spôsobom nechcú upísať svojej bohyni. (viac o Nissipoch nájdete v článku: Bohyne púšte). Ak totižto podstúpite tento rituál vzdáte sa svojej duše a dobrovoľne sa rozhodnete stáť vrahom.

Čiže až dokončíte svoje dielo, nečaká vás už nič. Ani smrť, pretože mŕtvy už ste. Ani posmrtný život, pretože naň ste stratili nárok v momente, kedy ste vykonali rituál. Dosiahli ste, čo ste chceli, ale za vysokú cenu ničoty. Vaša duša sa teda úplne vytratí a vy sa nebudete môcť viac narodiť.

Stojí to za to? Nie, za normalných okolností isto nie. Avšak je táto možnosť nemysliteľná aj pre matku, ktorá padá smrteľnou ranou a v posledných sekundách svojho života vidí, ako jej zabíjajú syna?