Horúce dni sa nám len kopia a teplomery ukazujú vysoké čísla. Už dlho teplota neklesla pod 30tku a dážď ostáva len zbožným prianim nie jedného človeka. Ako sa v tomto teple zabaviť? Voda, prechádzky v lesoch, či dovolenka niekde v príjemnejšom prostredí? Určite aj takto, no my s Majkou sme sa rozhodli pridať do tejto horúčavy ešte trochu. Chceme vám totiž začať predstavovať božstvo Erandionu. Konkrétne navštíviť rozpálený piesok, nekonečnú púšť a spoločne sa vnoriť do tajov tamojšieho božstva. Naslúchať syčaniu nepremožiteľnej Nassi, alebo nechať sa pohladiť nehou všemocnej Ahnet.
Aby sme sa mohli dostať k týmto dvom dámam, musím začať od počiatku. Našu zem, Erandion, stvorilo šesť drakov. Teraria, Aeiros, Meera, Zuntaria, Sythi, Kailon. (O nich bude aj osobitný článok, zatiaľ len tak v skratke).
Teraira stvorila kontinenty, súše, krajiny, ostrovy, pohoria. Aeros stvoril Nebeské kráľovstvo je pánom nebies. Meera stvoriteľka všetkých vôd v Erandione. Zuntariiným dielom je nočná obloha, hviezdy i bledá luna. Sythi najtemnejší drak, je bohom smrti a kráľom podsvetia.... a posledným stvoriteľom je boh múdrosti, učiteľ pravdy Kailon. Všetci šiesti sa znavení z večnosť a tvorenia odobrali na spánok. Ešte predtým stihli splodiť deti. Jednými z nich sú aj Ahnet s Nassi.
Ahnet je dcérou Airosa a Meery. Vládne životu, alebo skôr jeho ochraňovaniu. Často je v púšti vyobrazovaná v kravej podobe alebo ako žena nesúca teliatko.
Možno ste sa teraz mnohí pousmiali nad tou predstavou, verte mi, aj mne sa ešte stále dvíhajú kútiky. Je to však len o zvyku, tak ako v iných krajinách skutočného sveta sú kravy uctievané, prečo v tom našom nemôžu byť jednou z podôb bohyne? Veď ako inak zobraziť nevinnosť než teliatkom v rukách ženy a pritom silu, ktorú zase zosobňuje statné telo kravy?
Tak ako každá bohyňa, aj Ahnet má svojich zastupiteľov. Nazývajú sa Alvaici. Muži i ženy v modrých hávoch a turbanoch so všemožnými striebornými výšivkami, schádzajú sa v chrámoch zasvätených ich bohyni a strážia jej učenie i poklady. Keďže Ahnet je ochrankyňou života v púšti, kde je voda to najdôležitejšie, čo u seba musíte mať. Rozhodli sme sa dať naším kňazom a kňažkám schopnosť kázať vode, rovnako ako jej káže aj samotná Ahnet.
Táto schopnosť z mierumilovných zastupiteľov ochrankyne života robí nepríjemných nepriateľov na mori, alebo hocikde pri vode. Každý z Alvaicov však musí mať na zreteli jedno, Ahent chráni život a za žiadných okolností sa nesmie podieľať na jeho zničení. To pochopí aj princezná Marjanni z Príbehu o Púštnych zemiach a Liore.
Nassi je dcérou Sythiho a Zuntarie. Bohyňa smrti a kráľovna podsvetia. Známa hlavne v púštnych zemiach. Ak niekto odchádza zo života, je to práve Nassi, kto mu podáva ruku. V púšti je vyobrazovaná ako kobra. Alebo žena obklopená hadmi. Taktiež považovaná za nepremožiteľnú. Nenájde sa totiž veľa nepriateľov pre bohyňu, ktorá stojí na konci vášho života a začiatku toho posmrtného.
Takisto ako Ahnet aj Nassi má svojich uctievačov. Nazývajú sa Nissipmi. Chrámy mávajú schované v podzemných kobkách a ruinách. Vstupom do podzemia sa totiž kňazi a kňažky najviac priblížia podsvetiu, odkiaľ ich bohyňa vládne. Nissipovia sú neohrozenými kňazmi, považovanými (tak ako ich bohyňa) za nepremožiteľných a to zväčša preto, lebo dokážu kázať piesku. A sú to práve piesočné duny, ktoré z väčšieho percenta tvoria púšť. Nissipovia sú doma všade na púšti. Niet totiž miesta, kde piesok nie je a keby aj bolo, tak sú na to pripravení vakmi alebo tekvicami plnými piesku na chrbtoch.
Nissipov neradno rozhnevať, nebodaj poštvať proti sebe. Uraziť ich, či ublížiť ich cti. Majú totiž neskutočnú potrebu dokazovať svojej bohyni nepremožiteľnosť a ak sa stane, že v nejakom súboji (alebo hocičom inom) prehrajú. Neustanú pokiaľ nedokážu opak, alebo nezomrú. Túto trpkú skúsenosť s Nissipom mal aj Tadean vo Vlčej pomste a hnev jedného Nissipa ho prenasledoval až do príbehu o Púštnych zemiach a Liore, kde túto zlobu preniesol aj na svojho priateľa Samira.
Nissipovia si od svojej bohyne pobrali čo sa dalo, okrem ovládania piesku, vedia privolať aj všemožných jedovatých hadov a poštvať ich na svojho nepriatela. Dokonca niektorí vedia „vyčarovať“ aj ilúziu, ako vznášajúcu sa fatamorgánu z rozpaleného piesku a horúčavy.
Tieto dve bohyňe vládnu v púšti a Alvaici s Nissipmi sú ich odkazom, aby sa na ich moc nezabudlo. Na piesočných dunách a v zabudnutých ruinách sa však stále čosi skrýva. Taje, o ktorých len málokto vie. Na hrdých krídlach pegasa ukrytého v nenavštevovanom chráme spia poznatky o božstvách, ktoré hoc nechodia medzi ľuďmi, ich učenie je stále živé. A možno aj o tomto bude ďalší článok :P. Zatiaľ vám prajeme s Majkou krásne horúce dni plné vody a piesku.
Komentáre
Zverejnenie komentára