Začala sa nám temná polovica roku, dni sú kratšie a noc dlhšia. Vietor silnejší, obloha sivšia a všetci očakávame vytúžený sneh, ktorý sa zatiaľ okrem hôr nechce nikde inde ukázať.
Tento článok som mala v pláne napísať ešte pred erandionským Meribenom , avšak čas a moje povinnosti si zaumienili, že mi to nedovolia. Preto sa prihlasujem k slovu až teraz, lež vždy je lepšie neskoro, než nikdy.
Všetci dôverne poznáme toto obdobie plné chorôb, županov, dažda a nevôli výjsť do chladného počasia. Sedíme zababušení v dekách a pijeme teplý čaj. Presne tento čas je ako stvorený pre predstavenie jedného kúzla. Bolo len veľmi okrajovo ukázané v našich príbehoch, ale prednedávnom (v novom príbehu) sa znova dostalo na svetlo sveta.
Predpokladám, že z názvu článku ste sa dovtípili ako sa ono kúzlo asi volá, kebyže nie prikládam nápovedu:
„Memento morii,“ vydýchol a mal pocit, že s tými slovami mu do žalúdka padli ďalšie kamene, no pokračoval ďalej, „v preklade to znamená pamiatka na mŕtvych. Viac menej ovládaš duše ľudí, ktorí zomreli. To je však len časť toho kúzla, tá druhá časť. Tá prvá spočíva v nachytaní tých duší.“ (Dorian z najnovšieho príbehu, ktorý má pracovný názov: Tajomstvo dračej zeme 2) .
Čo sa myslí tým nachytaním duší? No, predstavte si, žeby ste mohli všetkých svojich nepriateľov vymazať z tohto sveta s bonusom, že vás musia počúvať. Super nie? Lenže majiteľ tohto kúzla sa stáva vrahom. Zabije totiž svojho nepriateľa, konkrétne ho prebodne prízrak z kúzla a nepriateľ sa stáva ďalšou nemou tvárou Mementa Morii. To si vyberie daň temer na každej živej osobe.
//„Chcel si vidieť Memento morii, tak máš možnosť prezrieť si ho z prvej ruky,“ prikradol sa k ušiam dvojice hlas.
Samael k nemu otočil hlavu a rovnako sa k nim obzrel aj Teodor. Videl svojho brata s dymovou kopijou trčiacou mu z hrude. Viedla až ku podivnému jazdcovi. Pyšne sedel na koni, lež bol tvorený rovnakým dymom. Vlnil sa v poryvoch vetra, azda ani nepochádzal z tohto sveta. Krvavé oči, akoby diery do samotných pekelných plameňov, bodali mága do chrbta.
Ten nechápavo švihal pohľadom na všetky strany. Snažil sa vstať a odísť od temného prízraku, lež ani kopije samotnej sa nevedel dotknúť, nieto ešte poraniť koňa, či nebodaj jazdca. Rozšírenými očami sa zadíval k Teodorovi a ak mu chcel niečo povedať, nestihol to. Dymový jazdec totiž vytiahol kopiju, lež nebola to krv, čo išla za jej hrotom , ale Samaelova duša, ktorú jazdec vysadil za seba.
Biely kôň zaerdžal a vyšvihol sa na zadné. Jeho červené oči pálili všetko naokolo.
Bezvládne telo mága padlo do snehu a duša princa Alvarionu iba sledovala, ako sa na chrbte prízraku stráca do dymu, kde sa sama stala jedným z prekliatych jazdcov.// (Dorian z príbehu Kroniky Dragonnaru).
Koľko ľudí zabijete, takú veľkú armádu prízrakov budete mať. V Erandione je to pokladané za ťažkú „čiernu mágiu“, manipuluje sa totiž s dušami ľudí a majiteľ kúzla je ten, ktorý drží v rukách „reťaze“ držiace mŕtvych na tomto svete. Čo je vo všetkých ohľadoch zlé.
Ako toto kúzlo vyzerá? Pamätáte sa na Pána prsteňov (film), keď Aragorn získal nemŕtvu armádu? Tak to bola moja inšpirácia pri tvorení tohto kúzla.
„V jednej sekunde sa ruch bitky zmenil na nepoznanie. Meče utíchli, zaklínadlá zmizli. Obzrela sa. Všetci sa dívali na okraj lesa, tak sa tam pozrela aj ona a to, čo videla jej vyrazilo dych. Biele stvorenia, sediace na rovnako bielych koňoch. Nemali tváre, alebo aspoň im do nich nemohla vidieť. Držali kopije voľne pri tele a keď sa rozbehli, nebolo nič počuť. Klapot kopýt sa strácal v mučivom tichu a v ich predvoji prichádzal biely mrazivý mrak.
Prekvapení bojovníci stáli na mieste ako prikovaní a síce niektorí sa rozbehli tvorom naproti, beztak to nič nezmenilo. Akurát ich dlhé bolestné výkriky preleteli bojiskom a nastal chaos. Bojovníci skladali zbrane, iní utekali, no nikomu sa nepodarilo ubrániť bielym jazdcom. Okolím lietalo len strašlivé revanie a cez čistinu cválali neohrození jazdci. S kopijou brali duše každému, koho sa dotkli.“ (Alesina vízia z príbehu Kroniky Dragonnaru)
Možno vám vyvstala v hlave otázka, ako vznikol prvý jazdec? Keďže toto kúzlo spočíva v tom, že jazdec kopijou berie dušu živého tvora do armády prízrakov. Ako sa zrodil ten prvý? Aj na toto dáva Dorian odpoveď v zatiaľ bezmennom príbehu (alebo s pracovným názvom Tajomstvo dračej zeme 2):
„Čím silnejšie kúzlo, tým väčšiu obeť žiada, aspoň v učení čiernej a bielej to tak bolo. Vyčaroval som prízrak, ale ten nemal žiaden tvar. Bola to len hmlovina, bohužiaľ nie až tak bezmocná, ako sa od nej očakávalo. Preplávala okolo mňa a ja som čakal, že sa rozplynie, no ona prišla k Lývii a hneď, čo sa jej dotkla tak...“ zamlčal sa, aby mohol prehĺtnuť hrču viny, ktorá sa mu vytvorila v krku a pokračoval: „Jej bezduché telo padlo na zem a ja som tak vytvoril prvý prízrak v mojej armáde.“
Kamarátka Lývia bola Dorianovým prvým prízrakom. Spoznali sa ešte v detstve, keď sa tieto čary snažil naučiť. Viete si predstaviť, že tak hrozivé kúzlo má na svojom čele sotva desať ročné dievčatko tvorené dymom a sediace na bielom dymovom koňovi s očami pekla? Nie? Tak je dobre, pretože práve v tomto som sa snažila vychytiť ten paradox hrozivosti, očakávanejší by bol strašlivý kapitán z nejakej lode, alebo bojovník, nie dievčatko.
Každý z nás má nejakého toho svojho „kostlivca v skrini“. U Doriana to je práve toto zaklínadlo, Memento morii a ako sa s ním vysporiada? Bude ďalej loviť duše a zväčšovať armádu, alebo sa rozhodne nájsť spôsob, aby ich mohol prepustiť? Prečo vlastne sa učil toto kúzlo a prečo ho využíval, keď by mal byť kladnou postavou? Na tieto otázky budú odpovede v príbehu Tajomstvo Dračej zeme 1 a 2, teda hlavne dvojke. Snáď sa nám to podarí pretlačiť aj von. No uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Možno sneh.
Sme radi, že ste sa dostali až k posledným písmenkám a prajeme krásne prežitie večera a blížiacich sa sviatkov. Dúfame, že článok sa páčil. Ak áno, vlastne aj keď nie, možete nám kľudne zanechať nejaku správičku pod článok, alebo na maile, prípadne na facebookovej stránke. Keď sa vám nechce, prežijeme to 😁.
Ďakujeme.
Za digitálne spracovanie mojej kresby ďakujeme Martinovi. Jeho instagram: martin_laskody_art
Komentáre
Zverejnenie komentára