Dnes, na sviatok zaľúbených – Valentína, sme si pre vás pripravili ďalší článok. V príbehu, ktorý v ňom rozpovieme, síce lásku nájdeme, avšak cukrovku z nej nedostanete – nejedná sa o erandionských Rómea a Júliu. Legenda o vzniku Sielskych ostrovov láskou začala, skončila však pohromou, ktorú spôsobila nenásytnosť milencov.
LEGENDA O VZNIKU PUTUJÚCICH OSTROVOV A PODMORSKEJ RÍŠE
Kedysi dávno – za čias, kedy ešte stvoritelia nespali – sa do rodu potomkov dračích bohov narodili Quantalor a Sielia. Boli do seba zamilovaní, ale ich srdcia boli rovnako ako láskou naplnené aj chamtivosťou. Chceli ukradnúť perly stvoriteľov, v ktorých bola uložená moc tvorenia, a vytvoriť si vlastný svet, kde by spolu vládli ako bohovia. Stvoriteľov ale neobalamutili: objavili týchto zradcov-milencov a rozhodli sa potrestať ich za opovážlivosť veru kruto. Zvrhli ich z Nebeského kráľovstva a ich telami vystlali základy dvoch rôznych krajín. Quantalor padol až na morské dno, kam ho pripútala matka morí Meera a dala tak vzniknúť podmorskému kráľovstvu, v ktorom sa usídlil morský národ. Jeho srdce v podobe drahokamu je vložené do kráľovského klenotu vládcu podmorského kráľovstva.
Sielia sa nepotopila, ale ostala naveky plávať po hladine morí a oceánov v podobe ostrovnej zeme. Od tých dôb Sielia putuje po celom svete a márne pátra po milovanom Quantalorovi, aby opäť mohli byť spolu. Srdce Sielie je uložené v „srdci“ ostrovov – hlboko v džungli centrálneho ostrova Baroa a jeho život dáva silu ostrovom udržať sa nad hladinou.
Sielia, o ktorej hlavne je dnešný článok, je v dnešných dobách v Erandione známa ako ostrovná zem či putujúce ostrovy. Na žiadnom mieste vo svete nepobudne dlho a preto ju nemožno zaradiť ani medzi Východné, ani medzi Západné zeme. Je všade a nikde. Jej tajomné miznutie fascinuje učencov a nejeden už premárnil život v čakaní na objavenie sa Sielie, aby ju mohol skúmať. Iní sa na ňu zasa dostali, avšak domov sa už nikdy nevrátili.
Naopak, tiež sa ostrovania dostali na pevninu a viac nenašli cestu domov – história pozná konkrétny prípad chlapca menom Wolfiran, ktorý sa dostal na pevninu a neskôr usadol na trón Lioru. Možno si pamätáte, že sa stal vlčím duchom Enirrasu. Bolo to preto, že bol animom zo Sielie a brával na seba podobu vlka.
Navzdory svojej záhadnosti je pre niektorých Sielia celkom obyčajnými kúskami zeme a nazývajú ju svojou domovinou. Jedná sa o tri národy, ktoré toto súostrovie obývajú: Grifini, Lautanci a Animovia. Tieto národy si postupne predstavíme v jednotlivých článkoch, zatiaľ ich len stručne nadškrtnem. Grifini sú všetko, čo si predstavíte pod pojmom grif/gryf – či už sa jedná o bytosť napoly ľudskú a napoly zvieraciu alebo o spojenie viacerých zvierat do jednej bytosti. Lautanci sú prímorský národ, akýsi medzník medzi morským národom a ľuďmi, medzi prstami majú plávacie blany a dokážu zadržať dych na neuveriteľne dlhú dobu pod vodou. Animovia zasa na prvý pohľad pôsobia ako obyčajní ľudia, no majú schopnosť brať na seba podobu zvieraťa. Viac o animoch sa dočítate v článku, ktorý pripravuje Miška.
Sieliu tvoria prevažne pralesy, hlboké džungle. Faunu zastupujú na niektorých ostrovoch klasické džungľové zvieratá a na niektorých bytosti z ríše grifinov: napríklad okrídlené leopardy, pávia vysoká zver, operené hady, „holé“ či šupinaté divé mačky a podobne. Rovnako je na tom i vtáctvo, drobné hlodavce či hmyz. Ryby v jazerách a riekach majú laby s plutvami, prípadne sú tiež okrídlené a dokážu lietať – prežijú vo vode i na suchu. Nikde inde vo svete sa takéto ryby nenachádzajú.
Flóraje zastúpená vysokánskymi prastarými stromami, ktoré umierajú iba vekom – nikdy nie rukou obyvateľov ostrovov. Tí si od porastov berú životodarné plodiny i byliny, ale vždy s úctou a vďakou iba toľko, koľko potrebujú. Rastliny mávajú nielen typické zelené farby, ale aj divoké červené či oranžové kvetiny; ba niektoré druhy sú pásikované, bodkované alebo majú celkom nečkané vzory na svojich listoch a okvetí.
Ostrovy plávajú spoločne, ale sú od seba oddelené vždy rovnakou vzdialenosťou. Raz za desať rokov nastane obdobie, kedy sa všetky ostrovy k sebe priblížia natoľko, že vytvoria jednoliaty celok, jednu zem. Pre ostrovanov je to najväčší sviatok spomedzi všetkých. Počas tejto doby sa nevedú boje, všetky spory sú odložené a konajú sa ohromné spoločné slávnosti.
Komentáre
Zverejnenie komentára