ENIRRAS

 

V severných horách Lioru, medzi Dragonnarom a Temným lesom sa nachádzajú starodávne bane kráľa Wolfirana, kde sa kedysi dávno ťažilo zlato. Keď však zlaté žíly vyschli, panovníci potajme prestavali bane na podzemné mesto zvané Enirras.

Wolfiranova legenda

Jedného dňa sa objavil odnikiaľ, beztak sa čoskoro stal prvým panovníkom V Liore. Našiel bohatstvo tamojšej zeme v podobe zlata z baní, ktoré omnoho neskôr niesli jeho meno. Zveľadoval zem, myslel len na svoj ľud. Avšak jeho dobrosrdečnosť prerástla v chorobnosť a on trávil v baniach omnoho viac času, než na svojom tróne. Chcel dať svojmu kráľovstvu všetko, čo mu zem ponúkla. Až sa stalo, že zlaté žíly úplne vyschli a bez nich sa pomaličky vytrácalo aj bohatstvo.

Wolfiran stále márne pátral po novej žile, schádzal hlbšie a hlbšie do srdca zeme. Lenže za kráľovej neprítomnosti si na jeho zem urobil chúťky iný panovník a napadol Lior. Ľud bez peňazí na vojsko, bez hlavy celého kráľovstva nemal ako bojovať, preto ušli do hôr. Odvážlivci z liorského ľudu zostúpili do baní, aby našli kráľa so žiadosťou o jeho návrat.

Wolfiran medzitým objavil onen poklad, o ktorom iba veril, že existuje. Slzu bohyne zeme. Drahokam. Aby zachránil svoj ľud, aby zachránil svoju krajinu, nedbal príkazu Terairinineho ducha a vyniesol drahokam napovrch. Jeho zázračnou silou porazil nepriateľa a potom sa rozhodol slzu vrátiť. Chvíľu bojoval s predstavou, čo by všetko mohol s takou mocou dokázať, ale napokon poklad odniesol naspäť do podzemia. Avšak za neuposluchnutie zákazu od Terairy ho čakal trest. Ostal blúdiť v chodbách podzemia a naveky strážiť poklad mocnej bohyne.

Lenže Teraira je spravodlivá, krutá a milosrdná zároveň.  Wolfiran jej slzu nakoniec vrátil, i keď ju mohol použiť na mnohé iné účely. Moc pokladu ho nepohltila, použil ju iba na ochranu svojej krajiny. Zeme, ktorej oná je bohyňou. Preto mu dovolila z baní urobiť útočisko pre liorský ľud, ktoré sa otvorí iba právoplátnemu kráľovi či kráľovnej Lioru. Avšak len pod podmienkou, že sa nikdy už nik nedostane k jej slze. 

A tak sa postavili prvé piliere podzemného mesta. Útočisko pre liorský ľud. Enirras a jeho patrónom je modrý duch vlka. Sám Wolfiran bude naveky strážiť brány do Enirrasu pred nehodnými ľuďmi a pre panovníkov Lioru sa stane sprievodcom. Využívajúc mágie pokladu zariadi, aby nik nenašiel veci (a ľudí) ukryté v baniach, aj keby mali stáť vedľa nich!

Wolfiran odišiel bez potomkov, nikdy si ženu nenašiel, beztak si ho ľud liorský navždy zapamätal. Z úcty k jeho hrdinstvu sa nazvali Vlčou zemou a mesto, kde ešte doteraz stojí jeho hrad volajú Varg Sten. Vlčí vrch. Aby aj mnohé generácie po tomto panovníkovi vedeli, kým bol a stále je!

Pravým Liorským kráľom!