Beseda so spisovateľkami

Beseda so spisovateľkami

Ťahalo vás to už niekedy na miesto, o ktorom ste vedeli,  že tam nemáte čo robiť – nehodíte sa tam – nie je to nič pre vás? No aj cez pocit nevhodnosti ste tam šli a napokon to bolo skvelé rozhodnutie, lebo vás to niečím obohatilo…a pri spätnom pohľade už nechápete, prečo ste tak váhali?!

S takou neistotou som sa vybrala na besedu so slovenskými spisovateľkami Michaelou Zamari a Bajou Dolce. Prečo som bola do poslednej chvíle na vážkach, či tam mám ísť? Jednoducho preto, lebo ich tvorbu nesledujem. Známa mi bola iba jediná kniha od jednej z týchto autoriek – a síce Zákulisie samovydávania, takže ani nie to „pravé orechové“, prečo sú tieto spisovateľky známe. Povedala som si však, že keď sa už konečne deje niečo spisovateľské v mojej blízkosti, tak by som tam mohla nakuknúť. Aspoň zo zvedavosti, nech si pozriem, ako to chodí na besedách iných autorov. 

Napokon vôbec nezáležalo na tom, či tvorbu autoriek prítomní poznali alebo nie. Dovolím si tvrdiť, že polovica z prítomných ich knihy nikdy nečítala (odvahu k tomuto tvrdeniu čerpám zo skutočnosti, že tú polovicu osobne poznám). Každý však mal jednu či dve otázky, ktoré autorkám položil – nech už to bol čitateľ, organizátor alebo náhodný okoloidúci. Ani ja som neodolala a položila otázku, akú často kladú ľudia mne s Miškou: ako dve autorky píšu jeden príbeh? Hoci z vlastných bohatých skúseností presne viem, ako sa to dá, zaujímalo ma, či mali dievčatá pri písaní svojej spoločnej knihy rovnaký štýl, ako máme my dve s Miškou. A veruže sú na tom veľmi podobne. Dokonca vystupňovali odpoveď faktom, že na jednej knihe sa podieľalo až 5 autoriek! Konkrétne sa jedná o knihu Azaelov pád, ktorá vznikala v období pandémie ako veľmi zaujímavý projekt. Jedna autorka napísala jednu kapitolu a posunula ju druhej, ktorá pokračovala – a takto to šlo až do konca knihy. Nikto nebol dopredu pripravený nato, ako sa majú postavy vyvíjať a kam má dej smerovať. Hra s improvizáciou na vyššom stupni, bez plánov. Navyše ich fanúšikovia v hlasovaniach rozhodovali o niektorých aspektoch knihy, napríklad o menách postáv. Mojej pozornosti to v tej dobe uniklo, no možno niekto z vás bol súčasťou tohto projektu a tak sa podieľal na zrode knihy Azaelov pád! 

Ako niekomu, kto dlhé roky váha s vydávaním vlastných kníh, mi nesmierne dobre padlo pobudnúť v prítomnosti dvoch autoriek, ktoré vydávajú knihy každoročne (prípadne viac kníh za rok). Vidieť, že sú to normálne ženy ako my dve s Miškou, žijúce bežný život, pracujúce a popri tom píšuce a vydávajúce knihy. Obdivujem ich nadšenie, s akým sa všetkému venujú a ďakujem im za povzbudivé slová! 

Som rada, že som tentoraz neposlúchla svoje váhavé myšlienky, ktoré ma chceli schovať do introvertnej ulity neviditeľnosti. Mala som pocit, že na besede s týmito dvoma autorkami nemám čo pohľadávať, ale napokon sa ukázalo, že som potrebovala PRÁVE TO! 

Okrem týchto dvoch spomínaných autoriek sa na besede v hľadisku (alebo skôr "besedisku" 😁) objavila aj ďalšia slovenská spisovateľka, ktorú možno niektorí z vás budú poznať: Štefánia Baranová. Hoci ani ona nie je autorka fantasy, bolo osviežujúce spoznať ju. 

A čo vy, naši čitatelia? Tiež ste sa už zúčastnili besedy so spisovateľmi? Ak áno, aké to bolo? Kto bol ten vyvolený spisovateľ? Budeme radi, pokiaľ sa s nami podelíte o svoje zážitky!

Majka