Recyklované nápady

 

Nedávno som bola na jednom divadelnom predstavení. Nieslo pútavý názov Dracula. Pretočila som očami, pretože som už doslova chorá z tých jeho neustálych remakov. Lež čo, kamarátka kúpila lístky, tak sme išli. Navyše bola to komédia, takže som sa ešte bála aj o sprznenie môjho srdcového príbehu. Sprznili ho, ale v správnom duchu. Nebola to žiadna trápna zmes nepodarených vtipov.

V skratke o tom môžem povedať toľko, že všetky hovadiny, ktoré ti napadnú pri sledovaní upírskych filmov a povieš si pri nich: „Asi nesom normálna.“ tam použili. Malý príklad:  Draculovi pri čakaní akosi „vyhladlo-smädlo“ a tak si nechal zovrieť vodu, nalial do hrnčeka, z bezpečne uschovanej plechovej krabičky vytiahol použitý tampón a vložil do teplej vody. Tzv. čaj upírov a takýchto okamihov tam bolo mnoho. Takže nakoniec ma divadlo nesklamalo, ale priviedlo k myšlienke, že prečo sa vo všeobecnej konzumácií filmov, seriálov, bohužiaľ i kníh tak veľmi spoliehame na „staré, dobré príbehy.“

Chce mi snáď moderná spoločnosť tvrdiť, že už nie sme kreatívni? Už nemáme tak dobré nápady? Že už všetko "dobré" bolo vymyslené? Tomu neverím, stačí sa pozrieť len na mňa a Majku. Aké originálne sme my dve a nehovorte mi, že sme jediné. Takých autorov a režisérov, scenáristov je zaiste kopec, ale prečo sa k masám ľudí dostane ten istý zasraný príbeh, ktorý už poznáš aj zozadu, len ho dajú do šatu moderného sveta, len ho urobia viac hororovým, len.... ALE SAKRA, FURT TO JE TEN ISTÝ PRÍBEH!

Nechápem to a som z toho frustrovaná, keď vidím ďalšiu upútavku na seriál Drakula, alebo levieho kráľa. Pritom také super veci by mohli robiť, nie tie isté recyklované nápady dookola. Človek si fakt povie, že sme asi rok od roku blbší, keď tieto veci ľudia pozerajú (aj ja ich pozerám ale zväčša len z recesie a to tiež len na streamovacích platformách – aby som mohla nadávať. Ehm.)

No a ďalšia vec, ktorá ma hrozne rozčuľuje. Čítaš/ sleduješ príbeh a povieš si: „Jupí, konečne niečo poriadne, nové, zaujímavé.“ Tzv. svieži vietor a potom to príde. Príbeh tak lacne postavaný, že ho už vlastne ani nemusíš dočítať/dopozerať, lebo vopred vieš, ako to skončí. Alebo výber úplne klasických typov postáv, ktoré proste fungujú – ja to chápem, ale sú už tak čitateľné, že ti vlastne lezú na nervy.

Áh! Pomoc! Vytočila som sa. Ehm, tak kľud. Čo som týmto ponosami vlastne chcela povedať? Asi nič, iba si podudrať :D . No, ale teraz vážne, prosím vás tvorte, buďte kreatívni a keď máte náhodou niekto kontakt na P. Jacksona, alebo Burtona, či Myazakiho kľudne ich pošlite za nami. Hneď im dáme materiál na filmy alebo seriály.