Písanie a my

Písanie je to, čo autorov kníh definuje. Skvelá poučka, však? Človek si povie – veď to je jasné, preto sa im hovorí spisovatelia. Lebo píšu. Nie je to však vždy len o písaní konkrétne kníh.

Písanie je s nami späté tak, ako Mesiac so Zemou.
Nerozlučná dvojica priťahovaná k sebe neviditeľnou silou.

Som naštvaná, vystresovaná, smutná, frustrovaná alebo naopak šťastná, plná nádeje, inšpirovaná, zaľúbená? Tak píšem. Akákoľvek emócia dokáže dodať mysli i telu impulz: musím sa z toho „vypísať“! Pokladanie myšlienok „na papier“ (do wordu) je pre mňa nutnou psycho-hygienou. Niekto si „vyčistí hlavu“ prechádzkou, niekto rozhovorom pri poháriku vínka, iný zasa pri šoférovaní či pri plávaní. Ja sa z emócií „vypíšem“ a keď dotrápim klávesnicu, cítim sa lepšie, uvoľnenejšie (aj klávesnica si konečne vydýchne). Nikomu nevešiam na nos svoje pocity – buď nechcem nikoho otravovať alebo sú to skrátka veci, o ktorých viem, že nepatria do cudzích uší, tak sa z nich vykecám sama s wordom.

Mimo takéto „vypísanie“ sa z pocitov je však gro môjho ťukania do klávesnice zamerané samozrejme na písanie príbehov. Resp. ešte častejšie poznámok k príbehom a nápadom na rôzne scény. Keby ste videli moju zložku s príbehmi v počítači, tak by ste sa nepochybne zhrozili and tým, že 90% obsahu tvoria práve poznámky a nápady, iba zvyšných 10% sú samotné príbehy…a ich dve či tri verzie, lebo aj prerábania hotových príbehov sme sa s Miškou už dopustili. 😆 

A prečo vlastne s Miškou píšeme príbehy? Odpoveď na túto otázku vám dáme osobitne – ja svoju a Miška svoju:

Majka: Prečo píšem príbehy? Hm, opýtali ste sa niekedy cyklistu prečo bicykluje? Lyžiara prečo lyžuje? Maliara prečo maľuje? Lebo ich to baví? Majú na to predpoklady, talent? Tak by možno mohla vyzerať aj moja odpoveď. Nie je to však iba moje hobby, nie je to len koníček zaradený medzi inými aktivitami. Pre mňa je to oveľa viac. Písanie príbehov je mojou súčasťou, mojou charakteristickou črtou. Je to môj zmysel všedných dní. Moje farebné miesto v šedi sveta. Niečo, na čo sa teším a z čoho sa teším. Baví ma písať príbehy a neviem si predstaviť, že by som to odrazu nerobila. Môj život by bol podstatne chudobnejší a nudnejší bez možnosti písania. 

Miška: Prečo píšem? Veľmi náročná otázka. Rada tvorím a keďže nepatrím medzi zručných ľudí, musím si vystačiť s fantáziou. Haha 😅. Milujem tvoriť, vymýšľať, prepájať a dávať postavám mená, charaktery a ich životné príbehy. Hoc by sa dalo polemizovať koľko z toho som vymyslela ja a koľko mi našepkali moje postavy. Haha 😅. Nikdy som veľmi neuvažovala prečo, stalo sa to mojou súčasťou, mojou terapiou i liekom, tak ako sme to povedali vo videu, písanie je pre mňa odpoveď na všetko. Na každú chvíľu i emóciu. Jediné, čo k tomu potrebujem, je viac času. Predtým som to považovala za útek zo sivého sveta do farebnej fantázie a vlastne stále to tak trochu je. Bez písania by život bol priveľmi nudný.

A čo vy? Tiež sa radi „vypíšete“ z myšlienok? Skúšali ste už písať príbeh? Alebo si s písaním nerozumiete a radšej sa venujete iným veciam? Každopádne sme radi, že ste si našli čas na náš dnešný článok a tešíme sa na vás opäť o týždeň!

Majka & Miška