Krkonoše II.

Trutnov
Špindlerův Mlýn
Stezka Korunami stromov

            V predošlom článku ste sa dozvedeli, že som si na Sněžke preťažila šľachy na chodidle. V tú onú noc som každú hodinu vstávala a chodila si nohu chladiť na dlážku v kúpeľni, z toho vyplynulo, že sme na druhý deň išli do lekárne a urobili strohý nákup. Tejpy a diclofenak. No samé radosti, avšak najbližšie mesto, kde bola lekáreň otvorená bol Trutnov a teda sme sa rozhodli ho ísť trošilinku preskúmať.

           

Bola sobota. Medzi sviatkami, takže si vieš predstaviť koľko sme toho preskúmali, temer nič. Avšak narazili sme na legendu o Trutnovskom drakovi. Ako autorke fantasy príbehov, v ktorých sú draci božské bytosti, mi zažiarili oči nadšením. Bolo tam aj múzeum, ale to v sobotňajšom medzi - sviatkovom dopoludní nám svoje brány neotvorilo.

Našli sme ale „dračiu stezku“, ktorá však priniesla viac sklamania, než radosti. Rozumej chodník s malým námestíčkom v malinkom parčíku. Bola tam jedna tabuľa s povesťou a v strede námestia kruh, v ktorom ležal skrútený drak. NO... DRÁČATKO.

Vzhľadom na to, že dva týždne predtým sme boli v Krakove, kde stál na námestí drak a síce tiež nespĺňal naše predstavy, no bol omnoho bližšie, než to úbožiatko v Trutnove. Smutný obraz českej reality.

 

 
Špindlerův Mlýn
 

    Ďalšie sklamanie donieslo preslávené mesto Špindlerův Mlýn. Čakala som malebné mestečko s historickými budovami v objatí lesov. Dostala som lesy, dostala som mestečko, no historického tam veľa nebolo. Samé hotely, hotely s reštauráciami, penzióny, penzióny s reštauráciami. Jedným slovom - úzkosť. Asi tak by som predstavila toto mesto. 

    Našli sme aj mlynárov okruh, čoby ľahkú turistickú trasu, isteže boli aj ťažšie, ale vzhľadom na moju nožku som to nechcela preháňať.

    Pre lyžiarov asi dostačujúce, vlek a svah bol blízko, vyžitie v meste tiež ok, ale mne, keď niekto povie dovolenka v horách, asi si nepredstavím toto.

    Do „špindlu“ nás zaviedlo múzeum s legom. Môj manžel je veľmi veľký fanúšik a ak by to nebolo tak šialene drahé, tak by som mu vyskúšala nejaký model aj kúpiť. Zaujímalo by ma, či by som o ňom ozaj celý deň nepočula. Asi podľa obťažnosti modelu možno aj dlhšie :D. Jeho detskú radosť pri obzeraní stavebníc bolo krásne sledovať.

    

    Chceli sme sa tam aj najesť, no ten široký výber reštaurácií pôsobil hrozne faency a s kuchyňami, ktoré nehľadáte na taktomto mieste. Takže sme to zapichli neďaleko nášho ubytka v reštaurácií, ktorá sa špecializovala na rezne. Citujem manžela: „Ešte nikto mi tak skvelý rezeň na tanier nedal.“

    Asi toľko k tomu. Čiže ak budeš niekedy v Peci pod Sněžkou, tak si zájdi do Řízkovni Karlův Jeleň.   

 

 

Stezka v Korunách stromov

 

    Hneď povedľa lanovky na svah sa nachádza stezka, ktorá ťa vynesie nad koruny stromov. Sprvu drevený chodníček pomedzi stromy, kde Krakonoš zanechával svoje múdra v podobe cedúľ, ťa zavedie paradoxne do podzemia. Pod samotnú kužeľovitú stavbu. Tam sa pokocháš nádhernými svetielkami a vtipnou formou sa niečo priučíš o pôde a všetkom žijúcom v nej. Tak ťa čaká pozvoľný výstup až na vrchol stavby. Je kužeľovitá, takže šliapeš v kruhu. Neboj, máš tam vyžitie aj pre decká v podobe pavučinových preliezok medzi samotnými poschodiami stavby. Dokonca tam vylezieš aj s kočíkom, alebo vozíkom.

    Ak budeš dostatočne pozorný/á iste si všimneš vypchatého vtáctva, niečo ako náučná ozdoba „stezky“

Na zábradlí, po každých tridsiatich metroch, visí drevo, kde máš zaujímavé informácie o samotnej stavbe. Isteže nechýba ani kĺzačka/tobogan smerom dole a ani lanové siete, čoby chodníky.

    Na vrchole sme uvažovali, či by nebolo lepšie dať onú stezku až na vrchol svahu, nech je lepší výhľad, no potom sme to uzavreli s tým, že komu by sa chcelo kupovať ešte lanovku, aby sa k nej dostal.

(Siete na hranie)

(Pohľad zo spodu)

    Pokrokoví inžinieri spravili i držiaky na telefóny, aby si si mohol urobiť peknú fotku, aj keď si sám/a. Veľmi chválim, tiež sme to s manželom využili. 

    Pri ceste nadol, ani jeden z nás tobogan nevyužil, šli sme tou istou trasou a dobre sme spravili, pretože sa nám naskytol krásny výhľad. Mraky, slnko, kužeľovitá konštrukcia a kryštáliky hmly, ktoré sa poľahky trblietali v lúčoch slnka. Bolo to magické a dokázala by som na to čučať celú večnosť, no hlad a zima zavelili!

    

        Pekný víkend praje Michaela.