Tutanchamon, jeho hrobka a poklady

Tutanchamon. Všetci to meno poznáme. Vieme, že to bol egyptský faraón. Jeden z mnohých. Na rozdiel od iných panovníkov ho však nepreslávili činy za života. Stal sa slávnym vďaka tomu, čo prišlo po jeho smrti, pohrebe a tritisíc ročnom odpočinku… No schválne, čo vám ako prvé napadne pri vyslovení mena „Tutanchamon“? Len sa nehanbite a priznajte, že je to jeho hrobka, poklad alebo kliatba. Vystihuje to aj výrok objaviteľa Tutanchamonovej hrobky, Howarda Cartera, keď sa o faraónovi vyjadril nasledovne: „Jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že umrel a bol pochovaný.“ Nemožno však povedať, že by to bol nezaujímavý panovník. Akurát jeho nasledovník Horemheb si dal veľa práce s vymazaním stôp po Tutanchamonovi. S tým vymazaním to myslel až tak vážne, že ešte aj nápisy na sochách, ktoré by Tutanchamona mohli pripomínať, dal premenovať svojím menom. Uniklo mu však jediné meno na soche v Amonovom chráme v Karnaku, ktorá sa tak stala prvou objavenou zmienkou o akomsi Tutanchamonovi. Z neznámeho mena sa neskôr stala legenda vďaka objaveniu Tutanchamonovej hrobky. V tej dobe (rok 1922) to vyvolalo veľkú senzáciu a hoci my dnes len ťažko dokážeme pochopiť vzrušenie z nájdenia neporušenej starovekej hrobky, vďaka výstave, o ktorej je dnešný článok, o tom môžeme získať aspoň predstavu.

Výstava začína pozvoľna. Po obdržaní audio sprievodcu nás v prvej miestnosti víta Rosettský kameň, ktorý ľudstvu umožnil rozlúštiť staroegyptské hieroglyfy. Okrem tejto dosky obdivujeme už spomínanú sochu Tutanchamona z karnackého chrámu, busty jeho predchodcov aj zmenšený model priestorov jeho hrobky. Rozsiahle texty na stenách nám predstavujú ako objaviteľa hrobky, tak aj pozadie tejto výstavy – dávajú nám odpoveď na zásadnú otázku: sú artefakty na výstave pravé? To dá rozum, že nie sú – veď by sa neustálym prevážaním po svete úplne zničili – avšak sú vytvorené odborníkmi priamo v Egypte a ich precízna práca je na nerozoznanie verná originálom. Aj napriek tomu, že sú to repliky, dávajú výstave atmosféru, z akej nám behajú zimomriavky po chrbte. Mne osobne teda hneď niekoľkokrát.

Ďalším bodom programu, ktorý nás vnáša hlbšie do okolností objavu, je kino. Tam sa dozvedáme viac aj o objaviteľovi hrobky Howardovi Carterovi a o jeho mecenášovi, lordovi Carnavornovi, ktorý to už s archeológom po mnohých neuspokojivých rokoch takmer vzdal, no jeho posledná šanca priniesla vytúžený výsledok. So zatajeným dychom počúvame, čo všetko sa v hrobke našlo a po skončení kina vchádzame do ďalšej časti výstavy, kde sa nám otvára pohľad na Tutanchamonovu pokladnicu a hrobku – artefakty poukladané presne tak, ako ich objavili. 

Zaujímavosť výstavy sa stupňuje a naša zvedavosť s ňou. Prechádzame do azda najhlavnejšej – a zaiste najkrajšej – časti celej výstavy. Do siene, kde sú v životných veľkostiach zreplikované jednotlivé časti faraónovho posledného lôžka. Pozlátené „skrine“ – schránky uchovávajúce sarkofágy – boli pôvodne štyri, no na tejto výstave vidíme len dve – no aj to stačí nato, aby nám ich veľkoleposť ukradla slová. Len tú prvú, najväčšiu, zlato-modrú, obchádzam asi desaťkrát a stále nemám dosť toho pohľadu. Po druhej pozlátenej skrini prichádza na rad kamenný sarkofág, ktorý v rohoch strážia štyri bohyne. A potom tie nádherné rakvy – znie to morbídne, ale verím, že pri pohľade na priloženú fotografiu moje slová pochopíte. Prvá rakva je najväčšia, pretože sa do nej museli zmestiť ostatné a jej originál bol z rýdzeho zlata vážiaceho 110kg! Druhá, prostredná, je najfarebnejšia. Tretia, najhlbšia, je pozlátená a práve v nej spočíva faraónova múmia, ktorá má nasadenú zlatú masku. Hoci pre účely výstavy je faraónove posmrtné lôžko porozkladané na jednotlivé časti, pôvodne boli všetky povkladané jedna do druhej. Pre lepšiu predstavu táto egyptská matrioška vyzerala nasledovne: múmia s nasadenou zlatou maskou – zlatá rakva – farebná rakva – najväčšia zlatá rakva – kamenný sarkofág – prvá-druhá-tretia-štvrtá pozlátená skriňa. Viete si predstaviť to vzrušenie a nadšenie Cartera a spol., keď tieto schránky postupne roztvárali a odhaľovali jedno tajomstvo za druhým? Mne to celé spôsobilo na chrbte hotové preteky zimomriavok.

Okrem samotných rakiev a sarkofágu objavujeme aj predmety, ktoré majú faraónovi slúžiť v posmrtnom živote. A tým slúžiť mám na mysli doslova slúžiť. Totiž napríklad také „vešebty“, a tých má faraón neúrekom, sú figúrky znázorňujúce služobníkov, ktorí budú v posmrtnom živote vykonávať prácu na poli namiesto faraóna. V posmrtnom živote totiž každý musí pracovať – aj králi. Ach, keby tu len bol niekto, kto tú prácu vykoná zaňho! Nejaký náhradník...napríklad vešebt!

Miesto sa nájde aj pre pozlátený voz a zbrane ako kyjaky, vrhacie palice, šípy či dýky. Samozrejme nemôže chýbať ani štyrmi bohyňami strážená skrinka s kanopami určenými pre faraónove vnútorné orgány. Z toľkého zlata, ktorým sa ligocú všetky artefakty, až prechádzajú oči. O nič menej zdobené nie sú ani malé rakvy faraónových detí, ktoré nespoznali iný život, než ten posmrtný. Pohľad na nich aj popis k nim mi opäť vyháňa zimomriavky na chrbát.

V závere výstavy obdivujeme Tutanchamonov trón prenádherne zdobený zlatom, striebrom, polodrahokamami, sklom a alabastrom. Jedná sa o vskutku majstrovské dielo, na ktorého operadle je znázornený Tutanchamon a jeho manželka Anchesenamon. Podnožka, ktorá patrí ku trónu, zasa vyobrazuje vládcov podrobených cudzích krajín, ktoré „ležia pod faraónovými nohami“. Doslova.

V posmrtnej prehliadke slávy faraóna Tutanchamona sa predsa objavuje niečo veľké, o čo sa zaslúžil už za svojho života. Aby sme to pochopili, vráťme sa k jeho predchodcovi Achnatonovi, ktorý zavrhol egyptských bohov a ako jediného uznával Atona – boha slnka. Tento krok sa stretol s nevôľou ľudu, no prietrž mu učinil až Tutanchamon. Ten vrátil vieru vo všetkých bohov do platnosti. A viete, prečo mi aj tento fakt spôsobil zimomriavky? Pretože v našom zatiaľ poslednom príbehu z Erandionu, aký sme s Miškou napísali, sa pojednáva o púštnom národe Naharčanov, ktorí zanevreli na všetkých bohov okrem toho slnečného a boli zato potrestaní smrtiacim suchom. A je tam tiež postava, ktorej úlohou je vrátiť vieru v dávnych bohov naspäť do Nahary. Hoci nie je tajomstvom, že pre Naharu sme sa zľahka inšpirovali Egyptom, no o Tutanchamonovej zásluhe na vrátení pôvodných božstiev sme nevedeli (ak nás to niekedy na dejepise učili, hanbíme sa za zabudnutie) až do tejto výstavy. Toto poznanie mi dôvodne nahnalo zimomriavky po celom tele. 

Na záver sa s vami podelím o jednu myšlienku, ktorá mi nahlodáva myseľ, odkedy som uzrela túto nádhernú výstavu: Tutanchamonov posmrtný život je zaujímavejší než ten pozemský. Moment, ešte raz: Tutanchamonov posmrtný život je zaujímavejší než ten pozemský. Od objavenia jeho hrobky Tutanchamon zažíva toľkú slávu, akej sa mu za života možno naozaj nedostalo. Žeby to starovekým Egypťanom vyšlo? Všetky rituály a artefakty, s akými ho uložili do hrobu, ho mali pripraviť na posmrtný život a mali mu slúžiť v posmrtnom živote. No a nedeje sa to? Neslúžia jeho poklady nato, aby slávili mladého faraóna aj v dnešnej dobe? Neprežilo jeho meno tisícročia aj napriek snahám o jeho umlčanie? Hoci hovoríme o jeho hrobe a veciach spojených s jeho smrťou, práve vďaka tomu žije ďalej. Žije ďalej v posmrtnom živote.

Výstava, ktorá putuje po celom svete, je teraz rozložená v obchodnom dome Sport mall v Bratislave. Rozprestiera svoje tajomstvá na celom jednom podlaží a veru je tam čo vidieť. My sme sa tam motali celé tri hodiny! Ani trochu neváhajte, pokiaľ máte možnosť výstavu navštíviť. Urobte si príležitosť, vezmite si dovolenku, využite prázdniny či víkend. Nebudete ľutovať! Máte ešte čas navštíviť výstavu – bude k dispozícii do 19.4.2026.

Majka