Tri odtiene hmly

Tri odtiene hmly

Všetci sme si už zvykli nato, že pokiaľ niektorá z nás, autoriek Erandionu, niekam cestuje, tak odtiaľ prinesie článok s fotografiami. Tešila som sa, že vám z posledného výletu do Nízkych Tatier prinesiem fotodokumentáciu tamojších drakov a najmä toho najväčšieho menom Damián, ktorý sa usadil na Chopku. Ibaže bohovia, osud a príroda mali iné plány. Zahalili Chopok do mliečnej hmly. Ruku na srdce, naozaj už mám podozrenie, že so sebou nesiem kliatbu, pretože toto bola moja štvrtá návšteva daného miesta a počas všetkých mi nepriaznivé počasie znemožnilo pozdraviť Damiána. Hoci lanovka premávala, tak poznám milión lepších spôsobov, ako minúť 33€ (za dvoch samozrejme 66€) za cestu do nikam, kde uvidím nič. A nápady typu „nečakaj na lanovku – vylez to po svojich aj v daždi, víchrici, snehu či hmle“ poprosím ponechať pred dverami mojej pohodlnosti, ďakujem.

Avšak...! Čo by som to bola za autorku, keby som aj v hmle nezačula šepkanie erandionských legiend? Veď čo je to hmla? Keby sme sa opýtali AI, odpovedala by: „Hmla je jav, ktorý vzniká kondenzáciou vodnej pary vo vzduchu na drobné kvapôčky vody alebo ľadové kryštáliky, ktoré sa vznášajú pri zemi a znižujú viditeľnosť na menej než 1 kilometer. Je to v podstate oblak dotýkajúci sa zeme.“ (zdroj: google)

Keby sme sa však opýtali niekoho v Erandione, odpovedal by inak. Erandiončan by nás odkázal ku trom druhom bytostí, ktoré súvisia s hmlou. Tými prvými sú Takaičania, prekliate duše pykajúce za neodpustiteľný hriech spáchaný v minulom živote, ktorých sprevádza tajomná hmla – o tých sme sa bavili v tomto článku.

Potom je tu národ hmly, ktorého sme sa v jednom našom príbehu (Kroniky Dragonnaru) zľahka dotkli, nerozvili sme však zatiaľ jeho plný potenciál. Všetko, čo o ňom doposiaľ vieme, je to, že príslušníci tohto národa sa dokážu dokonale pohybovať v hmle, dokážu ju privolať alebo odvolať a sú vynikajúcimi bojovníkmi (Bodaj by nie, keď majú nad ostatnými výhodu možnosti boja v hmle!).

Do tretice sa v Erandione nachádza miesto s názvom Hmlisté končiny. Tie oddeľujú štyri kráľovstvá, v ktorých má každý človek svojho duchovného zvieracieho strážcu, od zvyšku sveta. Samotné Hmlisté končiny sú pokryté hmlou, lež nie obyčajnou. Tamojšia hmla je tvorená duchmi – strážnymi duchmi, ktorí sa prevtelia do strážneho zvieraťa, keď sa narodí ich pán-človek. Títo duchovia pochádzajú od bohyne Tahir a preto niet divu, že práve jej kňazi – hraničiari z Hmlistých končín – sa v duchovnej hmle dokážu orientovať. Oni a strážcovia, ktorých duše pochádzajú z tohto miesta, isteže. Pozývam vás teraz vstúpiť do Hmlistých končín spolu s postavami z príbehu Kráľovná Krajiny draka, ktorý sa odohráva v Erandione:

 Stáli na okraji lúky, ktorej vzdialený koniec bol ponorený v hmle.

„Vitaj, Maggie, v Hmlistých končinách,“ predniesol Jake vecne, kochajúc sa pohľadom na bielobu tak mliečnu, že bolo nemožné skrze ňu vidieť absolútne nič.

„Bohovia,“ zbledla princezná, keď sa znova pohli a každým krokom boli bližšie k tej mase chladnej prevaľujúcej sa hmly, „v tom sa nedá orientovať!“ Zavrtela hlavou a tak znervóznela, až bola schopná zoskočiť zo sedla a ísť kamkoľvek, len nie do toho nehostinného kraja.

Divila sa, že obaja Nawallončania ostali nanajvýš pokojní. Ona sa mrvila a krútila, striedavo zvierajúc konskú hrivu i okraj sedla.

„Upokoj sa,“ tíšil jej nepokoj Roland, „my sa tam orientovať nevieme, to je pravda. No strážcovia áno. Oni nás prevedú na druhú stranu Hmlistých končín.“

Princezná zakvílila a hmla úplne pohltila ten zvuk. Okolie sa ochladilo. Maggie cítila na tvári jemnučké kvapôčky, ktoré sa od hmly oddelili a prišli cestovateľov privítať.

Celkom sa pritisla na Rolanda, keď boli už len krôčik od vstupu do nepriehľadného závoja. Vytreštenými očami pátrala po akomkoľvek záchytnom bode. Okrem bielej vlny valiacej sa do velikánskej výšky a nedozernej šírky, však nevidela vôbec nič. Pocítila, ako ju Roland opäť jednou rukou objal okolo pása, aby mala istotu. Napriek tomu, že by ju tento dotyk mal upokojovať, celá stuhla.

...

Maggie celkom jasne uvidela, ako k nej vzduchom pláva tvor, ktorého dračie telo nejasne končilo v spleti hmlistých nití. Tento drak bol stvorený z okolitej hmly. Zavlnil sa okolo nej a obtrel sa jej o líce. K ušiam sa jej doniesol jeho nezrozumiteľný šepot. Ďalší šepot k nej privanul z druhej strany a ona zbadala, že k nej plávajú ďalšie tvory zrodené z tej pary. Vlhkým ovzduším sa vznášali levica, vlk, medveď, líška. Razom sa všetka okolitá hmla zavlnila v jednotnom pohybe tisícok belasých podôb rôznorodých zvierat. Plazivé hady, elegantné mačky, hrdé orly a mnohoraké iné tvory hľadeli priamo na ňu.

Bez toho, aby to bola jej vôľa, vystrela ruku a do dlane jej položil hlavu onen prvý drak. Mohla cítiť jeho nehmotné telo, ako ním prechádzajú jej roztvorené prsty a len čo takto jeho tvar rozčerila, hneď sa zasa spojil do pôvodného stavu.

Telo jej rozvibrovalo vrnenie tohto draka, ktorý sa jej zalíškal o boky ani maznavé mláďa, až napokon ostal visieť vo vzduchu pred ňou a uprene sa jej díval do očí. Mala pocit, že vidí až na dno jej duše alebo ešte hlbšie – až do duše niekoho, kto drakovmu šepotu rozumel a aj mu odpovedal.

 ...

Kto to teda šepkal ukrytý v závoji hmly, ktorá mi odoprela výlet na Chopok? Bol to Takaičan hľadajúci vykúpenie zo svojho trestného života za hriech svojho minulého ja? Alebo sa kopcami i údoliami preháňali bojovníci národa hmly? A možno mi hraničiari a strážni duchovia dopriali okúsiť pocity, aké zažívala princezná Maggie v priloženej ukážke, keď po prvý raz vstúpila do Hmlistých končín…

Nech už to bolo akokoľvek, opustili sme kraj hmiel s prísľubom, že sa tam vrátime za krásneho jarného či letného počasia a nie v rozbiehajúcej sa jeseni. Nabudúce vám už odtiaľ, dúfam, prinesiem poriadne dračie svedectvo!

 

S prianím pekného a snáď aj slnečného víkendu sa s vami na dnes lúči Majka! 

P.S.: Tu je aspoň jedno z dráčat Demänovskej doliny: