Tree House - Brnenské lesy, Macocha, Punkevní jaskyňa

 

Tree House

Macocha

Punkevní jaskyňa

              

               V dnešnom modernom svete, kedy sme všetci zahltení sociálnymi sieťami, mobilmi, počítačmi a ruchom denného bytia je víkend mimo toto všetko priam vytúženým snom. A tak sme sa prvý jesenný víkend rozhodli ísť snívať.

          

       Dopredu som nám rezervovala dve noci v domčeku na strome. Bol spolu s ostatnými možnosťami prespatia v uzavretom areáli, takže si to nepredstavujte ako úplnú divočinu :D. Akurát nám to vyšlo tak, že sme tam boli úplne sami.

Ku drevenej konštrukcii, v ktorej pomyselnom strede stál strom, viedli drevené schodíky. Najprv sme museli zdolať kopček. Ten sa spočiatku zdal skutočne len kopčekom, ale čoskoro sme pochopili, že zdanie môže klamať.

              

                Celí zmorení sme zložili našu batožinu, otvorili drevené dvercia a naskytol sa nám malebný pohľad na drobnú chatičku. Bolo to vskutku čarovné. Nechala som nám izbičku romanticky vyzdobiť, priniesť prosseco, ktoré nás tam už vychladené čakalo.

              Nádhera a romantický víkend bez telefónov mohol začať. Samozrejme bez telefónov som myslela sociálne siete a práca. Fotky boli dovolené.

               Prvý deň bol extrémne chladný. Všeobecne bolo sychravo, no uprostred lesa? Naobliekali sme sa, vzali trekové boty, pretože všade bolo blato a vyrazili na prvú prechádzku. Bol to len malinký okruh v lesíku. Náučná cestička, ktorú sme zakončili s vyzdvihnutím objednaného ázijského jedla. Pochutnali sme si a šli oddychovať, vlastne to bol aj cieľ nášho výletu. Oddýchnuť si.

Na slamenej streche bubnovanie dažďa znelo celkom upokojujúco. Temnota z lesa prichádzala so studeným dychom a ani petrolejová lampička mi veľmi na teple nepridávala. Až dážď ustál, vzali sme si deky a posadili sa na našu malinkatú terasku, v ktorej strede bol onen spomínaný strom.

Tma už plne zachvátila okolie. Zvuky sa niesli nocou, vietor klamal naše zmysly a hviezdy už na jasnej oblohe vykukovali spoza listov. Noc a ticho. Pripadala som si ako jedna zo svojich postáv, ako lesný elf užívajúci si večer, ako čarodejnica nabíjajúca svoje kamene.                                                                                     

                                                            Veľmi príjemné.

Čo však také príjemné nebolo, bola predstava suchého wc, ktoré nebolo súčasťou domčeka. Takže som musela zísť schodíky, presvedčiť telo, že nemrzne, presvedčiť hlavu, že sa mi nič nemôže stať a vyraziť so svetlom z mobilu na wcko. Samozrejme čúrať veľmi v tej zime nešlo a môj manžel za búdkou drkotal zubami, no hold, ja to nemám také jednoduché.

Noc bola chladná. Petrolejový ohrev bol fajn, ale nedalo sa tam s tým vydržať celú noc, takže sme ho vypli a ten smradík z neho museli vyvetrať, čiže hneď začali mrznúť :D.

Ráno však bolo prekrásne. Pomedzi stromy sa k nám lialo slnko. Čerstvý lesný vzduch a raňajky priamo pod nos. Teda... PRIAMO. Museli sme zliezť časť toho kopčeka, vyzdvihnúť si ich v kŕmidle pre zver a vyliezť naspäť na terasu. No stálo to zato, raňajky boli fantastické. 

        Ovocie, ktoré sme dostali v prútenom košíku sme ponúkli novému kamošovi. Daňkovi. Ležkal si v trávičke pár metrov od nášho ubytovania. Pohladil sa síce nedal, ale na fotky nám krásne zapózoval.

A tak sme začali výletovať. Mali sme dva ciele. Macochu a Punkevní jeskyně.

K Macoche vám rozpoviem legendičku. 

Žila raz jedna ženuška, ktorá si vzala muža svojich snov. Avšak v tom sne bola jedna nočná mora a tou bol jeho syn. Nič jej nespravil, nijak sa nesprotivil, proste len bol. Bol dôkazom lásky k bývalej manželke. V starých dobách, kedy žili oni, sa nenosila vôľa vychovávať deti z iných manželstiev a tak žena vymyslela plán. Vzala mladého chlapca na jahody.

„Najlepšie rastú tam!“ ukazovala na kraj útesu.

Mladík, nič netušiaci, veriaci v dobro ženy podišiel k okraju a ucítil nepríjemné štuchnutie medzi lopatkami. Zrútil sa dole do priepasti.

Žena, spokojná s vykonanou prácou a hlavne čistým vzduchom, sa pobrala domov. Nečakala, žeby to chlapčisko mohlo mať viac šťastia než rozumu. Prichytil sa trakmi o strom. Keď prehryzol strach, žena už bola dávno preč a on volal o pomoc. Dlhé hodiny, až jeho volanie vypočuli drevorubači a zachránili mu život.

Šokovaný a stále neveriaci im rozpovedal celú udalosť a skupina rozzúrených drevorubačov si šla po zlú macochu. Vytrhli ju z pohodlia domova a bez súdu, bez čohokoľvek sa s ňou zaraz porátali. Zhodili ju do priepasti a od tej doby sa volá Macocha. Na pamiatku zlej ženy.

Macocha je doteraz strašidelné miesto, už mnohí sa rozhodli obetovať svoj život tomuto úkazu. V hĺbke 140m je pád vážne smrteľný.

        
Punkevní jaskyňa. Je vlastne súčasťou Macochy, keď sa rozhodnete ju navštíviť, tak v rámci prehliadky sa ocitnete na samom spodku „suchej časti“ Macochy. Kam sa dostanete pešou chôdzou, odtiaľ nasadáte do motorových člnov a idete po „mokrej časti“ jaskyne.

Prehliadka to bola krásna, náš sprievodca mal osviežujúci suchý humor. Veľmi ma bavilo ako do svojho výkladu zakomponoval nejaký žartík. O jaskyni ako takej, je to proste jaskyňa. Miesto, kde každé svetlo znamená život. Miesto, kde príbehy dostávajú nový rozmer, hlavne keď sa zhasne.

Páčila sa mi sieň, kde bolo jazierko a v správnom uhle a svetle odzrkadľovalo celý strop jaskyne. Naši spelenovia to vídavali bežne a ja som si tam v nadšení ešte hodila mincu s drobným prianím v mojej mysli.

Návrat na suchú zem bol pre mňa hrozivou predstavou, pretože nemám dôveru v hýbajúce sa predmety, nad ktorými nemám kontrolu. Avšak hrdinne som to zvládla a mohli sme vyraziť naspäť do tree house.

        Po ceste sme si kúpili špekáčiky, úžasný chlebík, pivko a v našom areáli si urobili ohník a navečerali sa. Počasie bolo prívetivejšie, takže sme už vonku dokázali sedieť omnoho dlhšie, ale keďže ohnisko bolo pod samým kopcom, rozhodli sme sa do zotmenia vyliezť na chatičku. Tam sme posedeli na terase a vychutnávali si posledné zvyšky večera. Potom sme zaliezli do pelechu a nechali sa unášať snami.

Ak by som mala zhodnotiť náš výlet: Tree house je skvelý, no vadili mi tam nedostatočné informácie a neštandardná hygiena. Akože mali sme tam pár litrov úžitkovej vody, v ktorej sme sa umývali. Ako za starých čias. Vezmeš lavor, naleješ si vodu a umývaš. Akurát na sprchu to úplne nebolo, už len kvôli tej zime a úplne sa mi nechcelo svoje intímne partie odhaľovať celému lesu, kebyže si to vytiahnem von. Ja viem, poviete si, že som zhýčkaná, ale toto som proste nedala. Byť tam dlhšie ako dve noci, no neviem, neviem. ... Nech žijú vlhčené obrúsky! :D

Inak všetko super. Výlet. Chatička. 

Vysvetlím ešte ten nedostatok informácií. Až na mieste som sa dozvedela, že sprcha nie je, že ohnisko je až pod kopcom a to, že jedlo nám donesú do kŕmidla a nie pod chatu bolo tiež prekvapko.... Avšak všetko sme prežili, ja určite, užili sme si a v konečnom dôsledku to bolo fajne. Čiže aj cez moje frflanie, odporúčam :D.

Más aj ty nejaké zaujímavé výlety, prespávačky...niečo? Kľudne sa s nami o nich podeľ v komentároch.

Pekný jesenný čas praje Michaela.