Na slovíčko so zaklínačom

Na slovíčko so zaklínačom

Fenomén s názvom Zaklínač sa už dlhé desaťročia teší ohromnej pozornosti. To, čo sprvu začalo ako poviedka o zabijakovi príšer, sa neskôr prehuplo do nadväzujúcej ságy. Príbeh o Geraltovi sa udomácnil aj na televíznych obrazovkách a v neposlednom rade aj v našich herných konzolách či počítačoch. Dnes si nielen zhrnieme to, čo o zaklínačovi vo všeobecnosti vieme, ale pozrieme sa aj na to, čo vyvoláva v autorke Erandionu.

Zaklínač v knihách

Písal sa rok 1986, keď sa v poľskom magazíne Fantastyka objavila prvá zmienka o zaklínačovi od autora Andrzeja Sapkowského. To je dátum taký dávny, že ani jedna z nás dvoch, erandionských autoriek, ho ešte nezažila. Niekoľko rokov nato vyšli knižné zbierky poviedok o zaklínačovi Posledné želanie a Meč osudu a ich úspech vyústil do celej ságy o Geraltovi a princeznej Ciri (Krv elfov, Čas opovrhnutia, Krst ohňom, Veža lastovičky, Pani jazera). Donedávna bola poslednou knihou Búrková sezóna. Nedávno sa však autor rozhodol vrátiť do tohto sveta a priniesol nám odtiaľ ďalšiu knihu s názvom Rázcestie krkavcov (u nás vychádza koncom septembra).

Čo sa týka mňa, na knihy mám nepopulárny názor. Hoci poviedky sa mi veľmi páčia, ságu neznášam a dočítala som ju len so zaťatými zubami aj päsťami. Absolútne nenávidím Yennefer - nech si hovorí kto chce čo chce o jej obete, jej chovanie je minimálne na facku alebo aj horšie. Keď sa ako autorka pozriem na všetky ženské postavy v zaklínačských príbehoch, tak sa nedá usúdiť nič iné než to, že autor nevie písať ženské postavy a pravdepodobne má nejaký psychologický problém so ženami, v ktorých vidí strašiakov. Nehnevajte sa na mňa, ale z obávaného bojovníka proti všemožným monštrám sveta urobiť obyčajného podpapučníka, ktorý ako poslušný psík vrtí chvostíkom pred hnusne sa správajúcou čarodejnicou – to vážne nie je v poriadku.
Dosť mi to v knihách prekáža a podľa mňa to uberá z váženosti Geraltovho charakteru. Nuž ale každý autor je iný a to, čo mne v knihách vadí, zvyšok sveta totálne žerie, tak kto som, aby som súdila...

Okrem kníh Sapkowského sa v zaklínačskom vesmíre vyskytujú aj knihy od iných autorov, ktoré so zaklínačom súvisia, napríklad Zaklínačov kódex, Zaklínač - história fenoménu, Zaklínač - oficiální kuchařka.

Zaklínač v televízii

Ako prvý musím spomenúť poľský seriál Wiedźmin a rovnomenný film, ktoré uzreli svetlo sveta v rokoch 2001-2002. Od roku 2019 nás zasa streamovacia služba Netflix kŕmi seriálom Zaklínač zo svojej dielne. Príbeh seriálov a filmu je založený na knihách, hoci netflixový príbeh sa dosť odkláňa od knižnej predlohy, čo jej fanúšikovia nedokážu odpustiť. Myslím však, že je to ako s pôvodným filmom Eragon, o ktorom sa v kruhu fanúšikov nahlas nesmie hovoriť: pokiaľ čakáte vernú adaptáciu knihy, budete sklamaní a naštvaní, no pokiaľ to vezmete ako samostatný fantasy počin, tak dostanete dobrý filmový zážitok. Takisto Zaklínač. Nie je zlý, len netreba čakať, že sa bude odohrávať slovo od slova ako v knihe. Apropo by som rada podotkla, že jeden diel, ktorý bol výnimočne verný knihe – kedy Ciri putuje púšťou, bol mučivo nudný. Presne ako bola tá pasáž nenormálne nudným utrpením v knihe. Takže nie je vždy na škodu, pokiaľ filmári trochu osviežia dej. Druhá vec je zasa násilné menenie farby pokožky a sexuálnej orientácie postáv - to je také moderné a nevyhlo sa tomu ani zaklínačské univerzum. 

V rámci televíznych adaptácií Zaklínača mi nedá opomenúť jeden postreh, ktorého som nielen ja svedkom: do doby, než sa objavila netflixová adaptácia, fanúšikovia nemali poľský seriál vôbec v láske. Hoci sa aj vtedy našli nejakí milovníci onej verzie, prevažná väčšina ju odsúdila. Keď však prišiel nový Zaklínač z dielne Netflixu, tak zrazu všetci začali tvrdiť, že ten poľský je "masterpiece" a tvária sa, že netflixový neexistuje (a popri tom tvárení sa naňho nadávajú a nezabudnú si ho pozrieť). Keď vybrali do roly Geralta Henryho Cavilla, tak sa väčšina fanúšikov štítila predstavy, že taká pekná tvárička má zahrať Geralta. Cavill si však dokázal získať srdcia fanúšikov a keď po 3. sérii z projektu odišiel, pre fanúšikov to bola tragédia storočia. Dnes zažívame úplne rovnaký scenár, kedy sa skoro nikto nechce ani pozrieť na Liama Hemswortha, pretože ako by už len on mohol zahrať Geralta aspoň tak dobre, ako to robil Cavill? Ja som úprimne zvedavá, ako si s tým poradí, ale hlavne neočakávam jeho zlyhanie. Zahrá to tak, ako to bude vedieť, svojím štýlom. Prečo by aj on nemohol byť dobrým zaklínačom? Prečo ho hneď všetci odpisujú? Čo keby ako prvý hral on a po ňom mal prísť niekto iný? Už by sme boli zvyknutí na neho a tiež by sme ho považovali za zaklínačskú modlu? Fanúšikovská základňa zaklínača je dosť toxická a asi by potrebovala nad hlavami zamávať zaklínačovým strieborným mečom, aby z nej vymizli démoni nevraživosti...
Čo je za mňa na netflixovom Zaklínačovi najpozitívnejšie je fakt, že človek nemusí nenávidieť Yennefer. Je tam viditeľný vývoj jej postavy, dá sa na ňu pozerať a dokážem s ňou súcitiť, čoho som v knihách nikdy nebola schopná.

Zaklínač v hrách

Pokiaľ ste so mnou ešte nestratili nervy kvôli mojim názorom na knihu a seriál, tak vás teraz vezmem do herného sveta zaklínača. Ja som sa doňho ponorila až v 3. časti série – The witcher III: Wild hunt. Prvé dve som z nostalgie začala hrať, ale po „trojke“ som sa nedokázala naladiť na staršiu kvalitu, takže ostávajú spať v mojej hernej knižnici. Ich názvy sú Zaklínač (z roku 2007) a Zaklínač 2: Vrahovia kráľov (z roku 2011). Trojka, o ktorej sa budeme baviť, sa v preklade nazýva Zaklínač 3: Divoký hon (2015) a obsahuje aj dve herné rozšírenia: Srdce z kameňa a O víne a krvi. V základnej hre sledujeme príbeh Geralta, ktorý hľadá Ciri – dospelú, prenasledovanú Divokým honom – a následne ich spoločný boj proti Divokému honu. Stretávame sa so známymi postavami ako Vesemir, Lambert a Eskel, s čarodejnicami Yennefer a Triss (a mnohými ďalšími); nesmie chýbať ani miestny Casanova Marigold. Popri hlavnom deji plníme rôzne vedľajšie úlohy a zaklínačské zákazky, budujeme si spojenectvá, vylepšujeme zaklínačšské zbroje...

Každé z herných rozšírení predstavuje samostatný príbeh a dokonale obohacuje celý herný zážitok. Mojím obľúbeným je dodatok O víne a krvi, v ktorom sa rieši upírska problematika a odohráva sa v čarokrásnom kniežatstve Toussaint, kde sa cítite ako v rozprávke zaliatej talianskym slnkom a vínom. Tu sa stretávame s postavou známou z kníh - upírom Regisom a áno, ja viem, aký osud mal v knihách - tvorcovia hry prišli so zaujímavým nápadom, ako jeho osud zvrátiť. Druhé herné rozšírenie, Srdce z kameňa, je naopak temné a sprevádza nás ním tajomný muž menom Gaunter O´Dimm, prezývaný tiež "zrcadelník", o ktorom si nikto nemôže byť istý, či je ekvivalentom diabla alebo boha.

O hre Zaklínač 3: Divoký hon sa hovorí, že je majstrovským dielom a nemôžem s tým nesúhlasiť. Je to moja srdcovka, po ktorej siaham aspoň raz do roka, aby som ju znovu prešla – alebo kedykoľvek, keď sa mi zachce iba tak túlať svetom zaklínača na chrbte jeho vernej kobyly. Hra má neuveriteľne nádherný soundtrack, ktorý vám odporúčam počúvať aj bez toho, aby ste sa pustili do hrania: je inšpiratívny, upokojujúci aj epický. Nejedna scéna našich erandionských príbehov už vznikla pri melódiách tohto soundtracku. V súvislosti s hudbou sa najčastejšie spomína meno Marcin Przybyłowic, ktorému touto cestou skladám hlbokú poklonu. Schválne, skúste si pustiť "Fields of Ard Skellig" a pocítite, ako vás zalieva teplo domova, ktorý ste doposiaľ nepoznali, ale vaše srdce po ňom predsa túži. Alebo nechajte svoju dušu znepokojiť skladbou "You´re...immortal?", ktorá vás vezme na epickú cestu a nedá vám vydýchnuť do posledného tónu.

Ešte jedno malé odporúčanie: hoci hru možno hrať v angličtine, neváhajte si prepnúť jazyk do poľštiny. Ja som už hrala v jednom i druhom jazyku a na poľštinu nedám dopustiť: nielen preto, že mnoho vecí rozumiete aj bez tituliek, ale v poľštine mi dialógy pripadajú viac precítené, hlbšie zahrané. Je to skrátka jazyk, ktorý k zaklínačovi patrí, na čom hrá nemalú rolu fakt, že jeho otcom je Poliak a rodiskom Poľsko.

A keď už sme pri hrách, tak nesmiem zabudnúť na štvrté pokračovanie hernej ságy, ktoré je aktuálne v procese vývoja a má sa zamerať na Ciri ako hlavnú hrdinku.

Zaklínač v komiksoch 

Ani Geraltov svet neobišlo komiksové zobrazenie. Pre úplnosť článku uvediem názvy doposiaľ vydaných komiksov: Blednoucí vzpomínky, Liščí děti, Skleněný dům, Prokletí vran, Z masa a ohně, Divoká zvířata, Nářek čarodějnice, Corvo Bianco. Niektoré z nich som už "čítala", iné ešte čakajú, až príde ich čas.

Existujú tiež ilustrované poviedkové knihy - v jednej knihe je len jedna poviedka, ktorej text sprevádzajú bohaté ilustrácie. Hoci sa nejedná o komiksy, zaradila som túto zmienku sem kvôli ilustrovanej forme rozprávania Geraltových dobrodružstiev.

Zaklínač v hudbe

Nepochybne je vo svete mnoho zaklínačom inšpirovaných hudobných zoskupení, ja však spomeniem iba jednu, ktorú počúvam: Deloraine – pôvodnú českú skupinu, ktorá sa vo svojich začiatkoch opierala o inšpiráciu zo Zaklínača. V ich tvorbe nájdete niekoľko piesní z Geraltovho sveta – napr. Zaklínač, Yennefer, Ciri, Triss a ďalšie. Nájdete ich na albumoch „Vlaštovka“ a „Srdce z kamene“, dajú sa vypočuť aj na internete, keď krátko zapátrate. Odporúčam rozdivočiť sa pri videoklipoch Ragnarok a Sabat, ktoré už síce idú mimo zaklínačskej tematiky, no sú nielen textom, ale aj po vizuálnej stránke na svetovej úrovni.

Čo dodať na záver? Určite poďakovanie autorovi Sapkowskému. Aj napriek mojej nechuti spomínaných aspektov jeho tvorby som mu vďačná za vytvorenie zaklínačského sveta. Je nesmrteľným obohatením fantasy literatúry a nemožno mu uprieť, že dokáže inšpirovať ďalších autorov k umeleckej tvorbe.

Ako sa "poznáte" so zaklínačom vy? Máte k tejto téme čo povedať? Smelo sa s nami podeľte o svoje názory do komentárov :)

Majka