Krvavý mesiac

Krvavý Mesiac

Obrázok generovaný pomocou AI

Odporúčanie od autorky:

Pre dosiahnutie maximálneho zážitku z nasledujúceho textu odporúčam

pustiť si ako hudobný podmaz "Lair of the vampire" od Nox arcana,

prípadne celý album s názvom "Transylvania".

    Kamennou sieňou ponorenou v nočnej temnote sa ozývali kroky. Odrážali sa od chladných stien aj od sôch okrídlených tvorov, ktoré v pravidelných rozostupoch sedeli na podstavcoch vôkol celej siene. Pomedzi nich stálo množstvo postáv zahalených do temných hávov, z ktorých im vykúkali iba tváre bledé ako luna. Lež nie ako luna, ktorá z nebeských výšin hľadela na svet dnes. Tá dnešná bola totiž odetá do vzácneho karmínového šatu.

    Neobvyklá červenkastá žiara krvavého mesiaca sa dobýjala do kamennej siene skrze sklenenú kupolu, kde sa vo vitrážovej výplni odohrával starodávny príbeh – príbeh zrodenia detí Noci a Temnoty. Svit krvavej luny dopadal na sochu čierneho pegasa dvíhajúceho sa na zadné nohy, ktorý bol symbolom jednej zo stvoriteľov sveta – bohyne Zuntarie, kráľovnej noci berúcej na seba práve podobu čierneho okrídleného koňa. Medzi rozopätými krídlami pegasa sedel jazdec z temnejšieho než čierneho kameňa. Nebolo mu vidieť do tváre kvôli kapucni a temnote, ktorú reprezentovalo i jeho meno: Sythi. Ďalší zo stvoriteľov sveta, boh temnoty. Obaja boli rodičmi bytostí starých ako svet: upírov. Upírskych kniežat a ich nasledovníkov. A práve tu, v tomto kamennom chráme, svojich stvoriteľov upíri uctievali. Pred ich zrakmi a s požehnaním krvavého splnu, vdychovali večný život tým, ktorí mali rozšíriť rod upírov.

    Kroky, ktoré klopkali na kameňmi dláždenej podlahe, patrili upírovi. Bol zahalený do plášťa posiateho trblietavými hviezdami, ktorý mu padal z pliec až po členky. Jeho kroky čerili mystickú hmlu plaziacu sa nízko nad zemou. V náručí držal slabú ženu. Krvácala z niekoľkých rán na tele a ledva kolísala na hranici vedomia a mrákot.

      Opatrne, akoby bola najcennejším pokladom, ju položil na oltár k nohám temných božstiev. Bledými prstami jej odhrnul z tváre neposlušný prameň vlasov a zašepkal: „Odpusť.“ Nahol sa nad ňu a zahryzol sa jej do krku zboku. Prijal iba dúšok jej krvi, viac nie. Iba toľko stačilo na vytvorenie puta medzi nimi. Puta upírskeho kniežaťa a jeho vernej poddanej, ktorá teraz zomrie. Zomrie v ľudskom tele, aby sa vzápätí znovu zrodila ako bytosť premenená na upíra.

    Dlhým ostrým pazúrom si otvoril žilu na zápästí a cícerok vlastnej temnočervenej krvi nechal stiecť do čaše, ktorá pre tento účel čakala na oltári. Potom čašu priložil k perám úbohej ženy, nadvihnúc jej hlavu, aby sa napila. 

    Opäť jediný dúšok stvrdil krvnú dohodu medzi nimi dvoma. Žena sa rozkašľala a nadrapovalo ju na vracanie. Kŕče, ktoré jej zachvátili celé vnútro, ju nútili zvíjať sa na oltári v neopísateľných mukách. Jed, ktorým bola krv upírskeho kniežaťa, ju v temnote šarlátovej noci usmrtil. A taktiež ju priviedol späť k životu vo svite krvavého mesiaca.

    Knieža sa zachvel. Nechcel to. Nikdy ju nechcel vystaviť prerodu z človeka na upíra. Nechcel, aby zomrela jej ľudskosť, lebo vedel, že s ňou zomrie aj všetko to, čím ako človek bola. Zomrú jej spomienky, zomrú jej city prechovávané k nemu, zomrie ich láska. A predsa sa k tomuto kroku musel uchýliť. Keby to neurobil, odišla by do nenávratnej temnoty podsvetia. Zomrelo by jej telo. Rany, ktoré jej uštedrili vrahovia, čo napadli jej domov, by ju do rána pripravili o život. Teraz ju o život pripravil on. Preto, aby mohla žiť ďalej. Ako jedna z jeho druhu. Ako upírka. 

    Zadíval sa nahor na červený spln, aby prinútil slzy vrátiť sa tam, odkiaľ prišli. Nemohli ho vidieť roniť slzy – nie tu, nie všetci jeho poddaní, ktorí sa stali svedkami premeny tejto ženy. Hoci jeho srdce krvácalo, nemohol si dovoliť preliať ani jedinú slzu. Bol predsa knieža. Najstarší a najvyššie postavený spomedzi upírov. Takému neprislúchalo prejavovať slabosť ani city – a už vôbec nie voči obyčajnej smrteľníčke. Hoci teraz…teraz už medzi smrteľníkov nepatrila.

    Pohliadol opäť na ňu práve vo chvíli, kedy otvorila oči. Po jej nezábudkovo modrom pohľade nebolo ani stopy, lež jej pohľad zalievala červeň. Mesiac jej z tváre vysával zvyšky farby, zatiaľ čo jej pokožka bledla. Posadila sa, dívajúc sa na knieža ako na boha. S oddanosťou v očiach pred ním sklonila hlavu, položiac pravú ruku na srdce. Stala sa jeho vernou služobníčkou vďaka kniežacej krvi, ktorá ju zabila a tiež znovu priviedla k životu. 

    Znovu pocítil štípanie sĺz v očiach. V majstrovsky zahranej úlohe chladného kniežaťa sa od nej odvrátil a prešiel ku svojmu trónu, ktorý sa vynímal za modlou nočnej bohyne a boha temnôt. Lesklými očami pozrel na kňažnú po svojej ľavici. Tá bola rovnako ako on smrteľne bledá, s dlhými čiernymi vlasmi vypnutými do ozdobného účesu. Jedinou farebnou ozdobou na nej boli jej krvavočervené pery. Práve tie skrivila do pohŕdavého úsmevu, ktorý dával najavo, že ona svojho druha prekukla. Vedela o jeho zápletke so smrteľnou ženou a nemiestne sa vyžívala v utrpení, aké mu prinieslo to, čo práve musel vykonať. Sám sa potrestal za neveru, akej sa voči kňažnej dopustil, keď musel vlastnou krvou usmrtiť svoju ľudskú milenku. A bude trestaný naveky, lebo tak dlho bude mať po boku vernú upírsku otrokyňu, čo mu bude oddane slúžiť, avšak už nikdy ho neobjíme s láskou, ktorá dokázala roztopiť jeho ľadové srdce.

........................................................................

Tento krátky príbeh hovoriaci o tragédii upírskeho kniežaťa a jeho ľudskej lásky, nám približuje, čo sa v Erandione deje počas krvavého mesiaca. Tento sviatok upírov, ktorý nastáva ojedinele, je výnimočný tým, že práve pod svitom červenej luny možno akúkoľvek inú bytosť pretvoriť na upíra. Tohto aktu sa ujímajú upírske kniežatá, čo sú najstarší upíri na svete priamo stvorení dračími bohmi Zuntariou a Sythim. Ich krv je jedom pre všetky bytosti vo svete – jedom, ktorý ich staré telo usmrtí a následne oživí ako upíra.

Krvavému mesiacu sa hovorí aj krvavý spln a môžeme si ho vychutnať aj my v našom svete. Ako sa na tento nebeský jav pozerajú v Erandione, to sme si už povedali. Ale ako je vysvetľovaný u nás? Na to som sa opýtala AI (nebudem sa tváriť, že som tento poznatok nosila v hlave), takže vám sem kopírujem výsledok vyhľadávania:

„Krvavý spln je astronomický jav, pri ktorom Mesiac počas úplného zatmenia Mesiaca nadobudne červenkastý až oranžový odtieň, pretože zemská atmosféra rozptyľuje modré svetlo a prepúšťa len červené a oranžové vlnové dĺžky, ktoré sa ohnú do zemského tieňa a osvetlia Mesiac. Tento efekt je podobný tomu, ako vznikajú červené odtiene pri východe a západe Slnka.“

Nech už veríme vedeckému vysvetleniu krvavého mesiaca alebo tomu erandionskému, každopádne sa oplatí dvihnúť oči k nebu už tento víkend – 7.9.2025 (nedeľa). Nebeské divadlo bude na scéne od 19:20 do 23:00, pričom maximum zatmenia Mesiaca sa má odohrať o 20:11 a zatmenie skončí o 21:56. Nie, tie konkrétne časy som si nevycucala z krčnej žily z prsta, za podrobné informácie ďakujem stránke imeteo.sk.

No a tie netopiere, ktoré vám pritom budú lietať okolo hláv…možno sa upíri vo svojich zvieracích podobách práve ohliadajú po niekom, koho by priviedli do chrámu. Po niekom, koho by ponúkli krvou kniežaťa temnôt a náruč smrti by ho privítala vo večnom živote dieťaťa noci. 

S týmto optimistickým výhľadom do budúcnosti sa s vami lúčim a prajem inšpiratívne sledovanie krvavého splnu!

Majka ❤