Tenerife - Kanárske Ostrovy - Španielsko (Part II)

 Tenerife – Kanárske Ostrovy – Španielsko
Part II.

Ako som sľúbila prinášam druhú časť článku. Tentoraz ťa budú čakať tri čarovné miesta, ktoré ti v nasledujúcom texte predstavím.

1.    Pico del Teide

Hlavný bod našej dovolenky. Vtipné na tom však bolo to, že na tento výlet som sa pripravila najmenej. Myslím to tak, že na Tenerife sme šli formou „last minute“ takže sa nám nepodarilo zabezpečiť si potvrdenku na výstup až na samotný vrchol sopky. Tenerife je totiž presýtené turistami a v rámci ochrany prírody je výstup na vrchol dovolený len 150 ľuďom na deň. Tým pádom objednať tú povolenku je nutné aj tri mesiace dopredu.  My sme sa teda dostali lanovkou „len“ do 3500 m.n.m.  Avšak stálo to zato!

Náš deň začal raňajkami na hotely a cestou autom až do miesta, odkiaľ premávala lanovka. Dych berúce boli sopečné jazerá a jazyky, ktoré lemovali cestu a aj prechod z lesa do mŕtvej sopečnej krajiny. Slnko a čierne kamene všade navôkol. Užívala by som si to teda omnoho viac, kebyže mi nekrúti črevá pravdepodobne z raňajok a teda hodinová cesta v aute, ktorá mohla byť pastvou pre oči sa zmenila v boj mojich čriev, proti hlave a zvieračom :D . Každá zákruta sa stala potencionálnym záchodom :D . Ale nie neznečisťovala som park, nebojte sa, vydržala som to až k lanovke v zbožnom prianí, že snáď tam wc bude. BOLO!

Uľavená na tele i duši som sa už spokojne presunula na lanovku a stres, ktorý sa pri každom zahojdaní kabíny objavil, mi pripadal malicherný oproti tomu zúfalému boju v aute. Vystúpili sme. V tej výške som očakávala príchod nejakých nekomfortných znakov prevýšenia. Točenie hlavy, ťažkosti s dýchaním, alebo čokoľvek. Nedostavilo sa to. Teda nie tak, ako sa mi to prihodilo na Etne v Sicílii. Tam som mala kameň v hrudníku a klince v spánkoch.

Ľudia sa rozpŕchli ako mravce na každú stranu. V hlave nám zvonilo, máte len hodinu na chodenie a po jej uplynutí musíte ísť naspäť dole. Nevedno, čo by sa stalo, kebyže sme si pobyt na sopke predĺžili, no nechceli sme to úplne zisťovať.

 

    Pri tabuli s vysvetlivkami sme si urobili fotku (nič viac) a vydali sa smerom, ktorý nám prišiel, že je ten správny. Neviem ako to ľudia za hoďku stihli, no kým sme sa dostali na koniec trasy a vrátili sa späť, bez nejakých zastávok prešla temer hodina.

Je pravda, že šľapanie s riedkym vzduchom do kopca, po kameňoch mi dalo zabrať. Tepovka mi vyletela na 145, lapala som po dychu a občas mala pocit, že omdliem. Pritom nutno podotknúť trénovaná som, akurát sa asi dostavili znaky prevýšenia. 

Jazero lávy

Keď sme sa dostali na východzí bod, zistili sme, že máme na preskúmanie ešte druhú stranu. No čas bol nekompromisný, resp. sme si ani jeden nepozreli, kedy presne sme prišli a mali obavu, aby sme sa dostali dole.  Totižto, vy ste si zakúpili online vstupenku na lanovku, ktorou ste sa dostali hore, avšak museli ste ju použiť aj pri vstupe na lanovku cestou dole. Tým si asi udržiavali predstavu o počte ľudí na sopke.

  

  Okrem neuveriteľných výhľadov, ktoré sme mali vďaka jasnému počasiu sme sa zoznámili i s ďalšou legendou. Tentoraz o sopke Teide.

    „V útrobách sopky Teide žil démon ohňa zvaný Guayota. Jedného dňa sa prebral k životu a sopka sa prebrala s ním. Začala chrliť dym, i lávu. Mocný démon, aby si upevnil svoju vládu, uniesol boha slnka Mageca a uväznil ho v sopke, čím spôsobil, že svet zahalila temnota.

Ľudia dostali strach, modlili sa k najvyššiemu bohovi svetla a neba Achamanovi. On ich vypočul a prišiel zachrániť. 

Zviedol s Guayotom ťažký súboj. Oslobodil Mageca a samotného Guayota uväznil v sopke tým, že východ privalil veľkým kameňom. Od tej doby sopka Teide už nevyzerala rovnako.

Do sveta sa opäť vrátilo slnko a temnota bola nateraz zahnaná, avšak niektorí veria, že zlo v sopke stále čaká na príležitosť dostať von. Vraj až sa zo sopky začne dymiť, Guayota opäť príde na svet." 

Túto legendu mali nádherne spracovanú v podobe animovaného filmu a komiksu. Hrozne mi to pripomenulo Avatara – posledného vládca vetra, alebo legendu o Kore. Presne ten typ animácie. Pár postáv som v nej vynechala, aby som vám neprezradila úplne všetko, ak by sa tam náhodou niekto chystal :P.

 

2.    Masca

Prenádherné mestečko v objatí hôr. Jedno z mála na Tenerife. Je skutočne perlou tohto ostrova. Vedie k nemu však trochu divoká cesta. Predstavte si horu, ktorú lemuje kľukatá cestička s ostrými zákrutami o šírke dvoch áut.

Z jednej strany nebotyčná hora, z tej druhej smrtiaci spád. Iste, bolo tam zábradlie, ale to na pocite bezpečia veľmi nepridávalo. Cesta to je samozrejme obojsmerná, takže v tých temer 180° zákrutách si proste musel/a zastaviť.

Ako zvládnuť sa to dá, tento článok píšem, takže sme to prežili. Akurát odporúčam ísť v hodinách menšej premávky. My sme tam boli už o deviatej ráno, prípadne známi zas o tretej poobede. Určite neriskujte obed.

    Skoré vstávanie sa nám vyplatilo. Zaparkovali sme auto a tajili dych pri sledovaní vysokých hôr, ktoré poľahky bozkávali lúče slnka. Neisté kroky do údolia, kde ešte spalo horské mestečko. Studený vzduch rozťahujúci pľúca a vetrík tancujúci vo vlasoch. Pri každom kroku sme sa ponárali do minulosti, akoby sa na tomto mieste zastavil čas. Ostal visieť v tom pokojnom, romantickom okamihu, z ktorého sa nik z nás nechce nikdy prebudiť.

    

Kruhové námestie nás privítalo tieňom obrovského dračieho stromu a naviedlo na ďalšiu kamennú cestu s prudším klesaním. Dostali sme sa do srdca Mascy. 

     

    Ďalšie námestie, akurát tentoraz obkrúžené horami a medzi nimi ako malý braček, ktorého musia chrániť, stál jeden kameň, ako zub z rozďavenej papule draka. Najmenší z nich, no stále monumentálny. Po jeho boku sme v diaľke zazreli oceán rozbíjajúci sa o mohutné telá jeho gigantických súrodencov.

    Zhlboka sme sa nadýchli, chytili za dlane a vlepili si ten najsladší bozk. Toto romantické miesto si to zaslúžilo, my sme si ho zaslúžili a popínavé kríky ružovej bugenvilei rastúcej temer všade sa dievčensky zapýrili.

            Mascy sa dá roklinou zliezť aj k oceánu, my sme sa tou cestou nepustili, pretože najnovšie informácie udávajú, že si musíte zvlášť kúpiť vstup do rokliny, prísť samozrejme v turistických topánkach a samostatne zabezpečiť aj odvoz z pláže, na ktorú sa dostanete tou roklinou. 

   Kedysi bola obojsmerná, ale teraz ju sprístupnili, iba jedným smerom. Smerom nadol. Takže z pláže musíte ísť loďou do najbližšieho prístavu. Bez potvrdenia, že ten odvoz máte vás do rokliny nepustia.

My sme si radšej poťapkali Mascu a užili si jej atmosféru.

 

3.    Rural de Anaga

Zelené srdce Tenerife. Živá fosília z obdobia treťohôr. Najrozsiahlejší a najstarší vavrínový prales nás privítal v náručí hmly, dažďa a vetra. V predošlom článku som zabudla poznamenať, že Tenerife je neuveriteľne rozmanité, čo sa týka počasia. V jeden deň môžete behať v plavkách, alebo sa klepať v mikine a leginách so zablatenými topánkami.

    Najviac sme to videli v Masce, keď sme vyšli o nejakých 300m vyššie a počasie sa úplne zmenilo. Je to logické, áno ja viem, ale moja hlava na to akosi nebola pripravená.

       

         Takže späť k Anage, keď sme vystúpili z auta, ďakovala som svojej prezieravosti, alebo skôr lenivosti, že sa mi predošlý deň nechcelo brať mikiny z kufru na izbu. Veľmi rýchlo sme do nich vhupli a vyšli na prechádzku pralesom.

        Široká cesta s občasnými blativými mlákami nám udávala jasný smer, vysoké stromy zahaľujúce nebo vo svojich korunách nechali vzniknúť zvláštnej chuti tajomna. Kotúľajúca sa hmla pomedzi kmene stromov len umocňovala tento pocit. Hlavou mi preletela myšlienka na takaičanov a hútala som, či tadiaľ akurát jeden z nich neprechádza.

       

Hravý štebot vtákov nastoľoval atmosféru pokoja a života, ktorý dokáže človek zažiť len v lesoch. Upravované cestičky nás viedli hlbšie a nižšie. Onedlho sa hmla úplne vytratila, pomedzi konáre stromov sa dokonca predralo slnko. V mikinách nám začínalo byť teplo a do nosov nám vetrík prihnal sladkú vôňu kvetov.  

        Odrazu sme sa ocitli na doskách a pred nami sa otvorilo nebo. Stromy sa rozostúpili a slnko oblizlo drevenú vyhliadku. Pribehli sme tam. Zatajili dych, ako už mnohokrát predtým. Zraky nám spadli na ďaleké údolie vyplňujúce špičkami stromov, horami a jazerom v ich strede. Obzor za nimi trhal oceán.

Keby som vás teraz spýtala, viete ako vonia vavrín? Kto z vás by mi dokázal odpovedať? Ja by som si tiež nedokázala, no keď sme kráčali tým pralesom a okrem vône kvetov (akých názvy si netrúfam ani vysloviť) sa mi votrela do nozdier ďalšia vôňa. Tak známa, tak domácka, že som sa nachvíľu stratila v spomienkach. Nik mi to nemusel povedať a predsa som vedela, že to je vôňa vavrínu.

Tenerife je ostrov prekvapenia. Toľko možností. Toľko vecí koľko môžete zažiť tam! Nedokážem si predstaviť čas, ktorý by som musela mať, aby som si zvládla poriadne užiť každučký meter tohto krásneho ostrova.

(Niekde :D) 

Je toho mnoho, čo som tu ani nespomenula. Veľa krásnych pláži, naturálnych bazénov v obklopení skál. Sú tam parky ako napríklad Siam park, Lora park, Monkey park, banánové plantáže, no skrátka videli sme len zrnko z Tenerife. Ochutnali iba jeho polevu. Keď sa na to pozriem spätne, tak aj výlety, ktoré sme zažili, v sebe skrývali omnoho viac. My sme sa stihli len poľahky dotknúť duše ostrova a sotva dočítať prológ z tejto vzácnej knihy.

     Dúfam, že sa tam raz vrátim a ponorím sa do ďalších kapitol a ak sa podarí, raz prečítam aj ten epilóg.

Ešte predtým než ukončíme článok v tomto sladko - trpkom prísľube sa vám musím zdôveriť, než sme vyrazili na Tenerife, priplavil sa do mojej mysle sen. Sen o tom, že sa na Tenerife presťahujem, s manželom otvoríme malú reštauráciu, kde bude on variť a ja obsluhovať. Raz do týždňa budem viesť skupinové cvičenie na pláži. Keď som sa z toho sna zobudila, stiahlo mi žalúdok, lebo som si uvedomila, že to nie je pravda... A potom som sa na tom Tenerife, síce len na pár krátkych chvíľ,  ocitla.

        Osud? Nemyslím si. 

(Len pre istotu, bol to pokus o dramatický vtip :D :D) 

Každopádne ti, drahý čitateľ, ďakujem, že si si môj článok (rozdelený na dva :D) prečítal až do konca, verím, že som ťa minimálne namotivovala na dovolenku. 

Dúfam, že sa tu čoskoro opäť stretneme. 

Michaela.