Verím, že tento skvost Južných Čiech nie je nutné predstavovať, všetko týkajúce sa histórie a neogotickej architektúry si viete krásne dohľadať. Podotknem iba jednu zaujímavosť, v tomto zámku sa natáčala rozprávka Pyšná princezná a je opradený nie jednou legendou, avšak aj tie si ľahko nájdete.
Pre nás bol zámok Hluboká jasnou voľbou. Dlho sme spoločne nikde neboli a preto romanticky vyhliadajúci zámok v malebnej záhrade bol temer splnenou predstavou predlženého víkendu. Preto sme ani nezaváhali a už plánovali nádherný výlet.
Ubytovali sme sa v neďalekom meste České Budejovice, ochutnali jeho slávu, či už v múzeu, alebo tamojších pivovaroch s vlastným pivom. Prechádzali sa po brehoch Vltavy a nechali si čechrať vlasy studeným vetrom v početných parkoch. Všetko to bola len ľahká príprava na náš hlavný cieľ.
Ono ráno, kedy sme vyrazili sa nieslo v ponurom duchu. Hustý dážď, ktorý mal byť snehom nás silne presviedčal, aby sme zaliezli na hotel a preležali celý deň. Online zakúpené vstupenky a nadšenie vidieť neogotickú stavbu inšpirovanú anglickým Windsorfom nás však donútili prehryznúť neprajnosť počasia.
Krátka chvíľa v teple autobusu a už sme vystupovali v dedinke pod názvom Hluboká nad Vltavou. Pôsobila nudne, ako každá iná a ja som sa skepticky obzerala v snahe a nedočkavosti zachytiť čokoľvek zaujímavé. Stačilo len zdvihnúť hlavu vyššie a videla by som vlajku z veže zámku, nato ale bol priveľmi silný dážď.
Po niekoľkých minútach moje oči zachytili prvú nevšednú historickú budovu, prekvapivo, bol ňou kostol. Jeho nezvyčajne žlté, rohové stĺpy lemujúce celú stavbu a veža vysoká bezmála 50m na mňa volali už z diaľky. Nohy temer samé viedli k onej pamiatke Jana Nepomuckého. Pár fotiek, trochu obdivovania jeho výšky, povedľa stojacého futuristického anjela, či „krivého“ krížu.
Moja duša sa spokojne pousmiala, pretože jej túžba po objavovaní začínala byť naplňovaná. Len čo som sa otočila, nadšene som sa vyškerila, pretože som zahliadla dvojicu sôch, ako sedia na parapete nejakého domu a jedna niečo šepká druhej. Veľmi ma to pobavilo a už som šlapala k nim.
Prekvapilo ma, že takúto netypickú ozdobu má práve budova radnice, ale neostávali sme pri nej dlho, pretože čas prehliadky sa neskrotne blížil. Krásne a jednoduché kaviarne, kockami tvorená cesta, či drevená cedula s nápisom „zámok“ nás sprevádzali až k onomu skvostu.
Tí, čo ste tam už boli zaiste viete, že temer na vrchu kopca, tesne pred zámkom je v podobnom duchu postavený aj hotel... Ja som to nevedela a preto som si síce nadšene, ale trochu skepticky prezerala budovu. V hlave sa mi krížili myšlienky typu: „Je to pekná stavba, ale toto má byť ten slávny zámok?“
Či môj zmätený výraz, ba možno hlasitosť mojich myšlienok, to sa už nedozviem, lež priateľ ma so smiechom ubezpečil, že to ešte nie je onen zámok. Samozrejme mal pravdu, pretože o pár desiatok krokov sa nám obom zatajil dych a my sme v posvätnej tichosti vkročili do rozľahlého parku. Vnímali sme ho len poočku, pretože naša plná pozornosť patrila bielým stenám týčiacim sa azda do nebies. Zdalo sa, že najvyššia veža svojou strechou nabodáva mraky a snaží sa ich rozohnať. Nedarilo sa jej to síce, lež temnota mračien na kráse onoho zámku vôbec neubrala, ba možno ho podtrhla.
Pri prehliadke zámku, ktorú sme mali vopred kúpenú nás sprevádzačka upozornila, že najkrajšie časti prehliadky sú zazimované, takže uvidíme iba ten zvyšok. Pod predstavou IBA TEN ZVYŠOK som sa zatvárila kyslo, ale nakoniec som bola aj tak nadšená.
Zoznámili sme sa s trochou histórie Schwarzenbergov a zámku ako takého, potom sme sa venovali hlavne poslednému z línie. Adolfovi. Videli sme jeho pracovňu, spálňu, fajčiarský salónik. Podozvedali sme sa zaujímavosti a nahliadli aj do kuchyne, jedálne a zakončili to celé parožím, na ktorom boli žiarovky. Podotýkam, že v tej dobe všetko, čo mohlo svietiť, bolo skvostné a navyše spojiť úlovok s vedou muselo priniesť isté zadosťučinenie.
Potom nás vypustili zase tam, kde nás nabrali, na námestí vo vnútri hradu. V dobách svojej slávy sa určite využívalo na vonkajšie zábavy. Temer som počula ako po kockách chodníku škrípu opätky vznešených dám, ako kdesi v rohu praská drevo a od jeho plameňov sa vznášajú iskry v divokom tanci s vetrom. Dlhý stôl sa prehýbal pod čerstvo upečenom úlovku mladých chlapcov a vôkol sediaca početná rodina sa veselo rozprávala a hodovala. Hlasitý smiech detí bol sprevádzaný melodickou hrou na lutnu a do toho všetkého štekali psi.
Moje fanatazírovanie bolo ukončené obchodíkom s darčekovými predmetami, kde sme za pohľadnice a správne turistické somariny utratili nemalú sumu. Po tom sme už ničím nerušení mohli vliezť naspäť do záhrad a kochať sa nimi. Medzičasom sa vyjasnilo. Mraky sa stiahli a nám vyliezlo slniečko. Vietor síce hrozivo fučal, ale aspoň nepršalo.
Čo sa záhrad týka, boli skvostné. Najprv sme si obišli zámok a fotili ho azda z každého rohu, samozrejme aj s našimi natešenými tvárami. Vyliezli sme na dostupné vežičky a prezreli si nie jednu vyhliadku.
Dokonca sme našli aj podchody obrastené kostnatými konármi. V lete to tam muselo byť úchvatné. Na dlhšiu chvíľu sme sa schovali v parku a zastavili pri jazierku. Slnečné lúče sa od neho odrážali akoby bolo zrkadlom. Príjemné posedenia volali na každom rožku, akurát my sme nemali veľmi príjemné počasie na vysedávanie na lavičkách. Takže túto činnosť sme žiaľ museli vynechať.
Nedá mi podotknúť, že ak som sľubovala zámku svoj návrat v lete, parku som ho sľúbila niekoľkonásobne. Skutočne sa tam človek mohol stratiť na niekoľko hodín.
Čarovné.
Silný vietor zaliezajúci za chrbát ukončil našu prehliadku záhrad a zaviedol do prvej kaviarne, kde sme sa šokujúco zahriali kávou, následne sme navštívili jeden nádherný krámik s blbosťami. Niečo pre mňa. Navyše majiteľka mala mačku, ktorá elegantne chodila po všetkých poličkách a vôbec nič nezhodila. Áno, som milovník mačiek. Ehm...
No a potom sme už vyrazili späť do Českých Budejovic. Mala som síce v pláne ešte vyhliadku s názvom Baba, ale nakoniec sme sa k nej neodhodlali, pretože nám bola hrozná zima a pokročilý čas so sľubujúcim stmievaním nás prehovoril, aby sme sa radšej vrátili.
Romantická atmosféra splnila presne to, čo sľúbila, zážitok a znovuobjavenie cesty do náruče toho druhého. Určite odporúčame.
Komentáre
Zverejnenie komentára