Ako ste si mohli všimnúť a verím, že aj všimli, táto stránka vznikla hlavne kvôli propagácii našej knihy – Pieseň osudu. Až po štyroch dlhých rokoch od jej vydania sme sa rozkývali, teda v značnej miere vďaka mojej sestre Kaji, ktorá nám aj vytvorila stránku.
Ubehol rok od jej založenia a články pribúdali. Občas s dlhším oddychom, ale pribúdali a tak vznikol Erandion. Vlastne nebyť tejto stránky nevznikol by, resp. nedostal by svoje čarovné meno. Myslím, že ho Karolína len zo srandy spomenula v správach na messengeri.
Avšak prešlo päť rokov od vydania knihy a tí čo už máte skúsenosti s vydavateľmi viete, že táto doba presne splňuje požiadavky zmluvy. Alebo aspoň väčšinou. Zmluva skončila a naša prvotina bola stiahnutá zo sveta.
Čo ale so stránkou, ktorá bola založená kvôli knihe? Nič. Bude naďalej pokračovať a približovať vám, v nemalej miere aj nám, príbehy a zákutia Erandionu. Prípadne vás zoznámime s našimi cestami.
Akurát včera na prelome dní 5.1 a 6.1 sme dokončili náš ďalší silný príbeh. V nadšení sme túžili pokračovať niekam ďalej. Tí čo ste už niečo písali, alebo vlastne celkovo niečo dokončili. Niečo čo trvalo dlhú dobu. Určite ten pocit poznáte.
Neverím, neverím, že je koniec!
Ostýchavo dávate poslednú bodku a dívate sa na blikajúci kurzor myši vo worde. Čaká kým mu znova pokyniete dať sa do práce, kým sa za jeho čiernou blikajúcou čiarkou začnú rodiť ďalšie písmena. Ale oni nezačnú. Príbeh je dokončený. Je hotovo. Zvláštne nadšenie s príchuťou trpkosti.
V tomto návale kyslej radosti sme obe otvorili priečinok s príbehmi. Lietali očami po názvoch, až sme sa zastavili pri jednom. Obe. Možno to chcel osud a možno len prisilný vplyv Zaklínača zo serialu, ktorý máme obe samozrejme zhliadnutý.
Niektorí, sa už možno uškrnuli, pretože vedia o aký príbeh sa jedná. Áno, je to Pieseň osudu. Konečne nastal čas, zúročiť našu päťročnú prácu, päťročné posunutie našej schopností písania a dať Piesni šat, aký si skutočne zaslúži.
Nebudem klamať, obe sa toho bojíme. Pieseň osudu totiž predstavuje bránu do Erandionu. Je úplne prvým príbehom, kde sme ani my a ani naše postavy ešte nepoznali naše božstvá, naše náboženstá, naše kráľovstvá. Nevedeli sme, že príbeh Rianny a Tara bude romantickým začiatkom nášho sveta.
Znie to úžasne, aj pre mňa, keď to píšem, lež má to svoje úskalia. Ponechať príbehu jednoduchosť deja. Nenahliadať na postavy inak, než predtým, hoc aj na tie záporné. Teda hlavne na záporné, keďže práve o nich toho vieme omnoho viac.
Nuž, bude to výzva!
A ešte pár slov na záver, tí čo ste sa k Piesni nedostali, nezúfajte. Pokúsime sa ju dostať na pulty kníhkupectiev čo najskôr a v najlepšej róbe, akú jej budeme vedieť dať. Taktiež sa snažíme aj ďalšie príbehy posúvať k vydavateľstvám, ale zatiaľ nie veľmi úspešne. Musíme byť trpezlivé a vy s nami.
Ďakujeme, že ste si článok prečítali až do konca a ak by ste mali nejaké otázky, typy alebo čokoľvek, kľudne zanechajte koment alebo pošlite mail, alebo choďte na FB Pieseň osudu.
Prajeme krásny zvyšok dňa.
Komentáre
Zverejnenie komentára