Ďalšia z mojich ciest ma zaviedla do Anglicka. Kto by bol povedal, že sa mi ten sychravý, studený a upršaný štát zapáči?
Ja nie a predsa má niečo do seba.
Po mnohých kontrolách, strese a čakaní sme sa konečne odrazili od zeme. Trasenie, zaľahnuté uši a pocit, akoby vás niečo zatlačilo do sedačky. Určite to je dôverne známe pre každého, kto letel. Nehovorím, že som letela prvý raz, ale prvý raz to bolo osamote, cez deň a za pekného počasia.
Sledovať ako sa vzďaľuje krajina a z lúk, či lesov sa stávajú len malinké štvorčeky kdesi hlboko pod vami, bolo čarovné. Beztak najčarovnejší okamih bol, keď sme vošli do oblakov. Biele chumáče vaty všade navôkol vás a vy zatajujete dych s túžbou dotknúť sa ich.
V tej chvíli sa vám zdá byť všetko také maličké, nepodstatné a zanedbateľné. Pompézny moment a ja som si ho plnohodnotne vychutnávala a to aj vtedy, keď sa do bielych oblakov oprelo slnko a mňa z tej beloby začali štípať oči. Nemohla som ich však odtrhnúť.
Pripadala som si ako drak. Aspoň na kratučký čas som sa cítila ako jeden z bohov Erandionu. Neohrozene, i keď povedzme si pravdu, lietadlo nie je až tak neohrozené, ale pripadať som si tak mohla 😃 .
Viem si teraz živo predstaviť, ako sa Draco, môj mrzutý čierny drak, rozčuľuje nad porovnávaním lietadla a drakov. Nuž čo, moja fantázia nedokáže byť až natoľko skutočná, aby som mohla sedieť drakovi na chrbte.
Do Anglicka som prišla za rodinou a navštívila s nimi viaceré miesta. Zvykala si na opačné strany, taktiež aj na samotnú angličtinu. Úzke uličky, opačné jazdenie áut a neskutočný výber hocičoho na čo si zmyslíte.
Najdôležitejšia časť môjho výletu bol samozrejme Londýn, avšak pred ním sme si popozerali aj iné miesta.
ROCHESTER
Rochester sa nachádza v prímorskej oblasti a už len touto skutočnosťou vyžaroval akúsi inakosť. Už tam bolo cítiť, že ste v inom štáte. Ja vlastne ani neviem, či to je stavbami, uličkami, výzdobou alebo všetkým dohromady, no pri pohľade naň ste si povedali: typické anglické mestečko. Presne to, ktoré poznám z filmov a rozprávok.
Rochester má aj svoj skvostný hrad a vyzerá veľmi zachovane. Má svoj veľkolepý vchod s oblúkovou bránou. Vysoké hradby, dokonca sa v záhrade dá nájsť aj delo. Avšak slovo „vyzerá“ som použila schválne. Jeho vnútro totižto zíva prázdnotou. Nebotyčné pevné steny lemujú priepasť.
Hrad má štvorcový pôdorys a po jeho obvode boli zachované chodbičky, ktorými ste sa vedeli dostať cez všetky „poschodia“. Na každom takom „poschodí“ sa nachádzala ceduľa s nápisom, čo tam kedysi bolo. Musím spomenúť krásne oblúkové okná, teda predtým to boli asi podchody do tamojších sieni, ale teraz ste nimi mohli nahliadnuť do bezodnej jamy času.
A až ste vyšli na samotný vrch, v každom jeho rohu vás čakala maličká vežička spojená úzkym chodníkom. Táto výška vám sľubovala čarovný výhľad na celý Rochester a studený vietor vo vlasoch len umocňoval silu neďalekého mora.
Po hrade ma veľmi nadchlo múzeum, ktoré sme našli omylom. Teda ono tam bolo celý čas a vedeli sme o ňom, ale nečakali to, čo driemalo v jeho vnútri. Samozrejme nemôžeme vynechať slávnych a významných ľudí Rochestra, ale to zaujímavé bolo až za vŕzgajúcimi schodmi. Drevo, do ktorého sa už poriadne zabodol zub času, čajky a šumenie mora ako podtón. Ani ste sa nenazdali a ocitli ste sa na palube lodi. Sudy po rohoch, kapitánova kajuta a kapitán opierajúci sa o zábradlie. Výhľad na šíro – šíre more bol tak skutočný, až sa vám nechcelo veriť, že je to len obraz.
Zabili by ma, kebyže vytvoria ešte aj studený vietor od mora, to sa im však zatiaľ nepodarilo. Mohli ste si skúsiť ovládanie lode, alebo prezrieť podpalubie a spiacich námorníkov.
Bola to síce anglická galeóna a nie pirátska, no ja som si beztak spomenula na Morských drakov. Našich pirátov z Erandionu a samozrejme na môjho kapitána Faelina. (Z príbehu Na vlnách osudu). Mrzelo ma, že som nemala trojrohý klobúk a šatku cez oko 😀 .
Rochester je pekné mestečko a dalo by sa o ňom písať zaiste mnoho ďalších riadkov. No keďže nie sme na hodine dejepisu, tak som vybrala miesta, ktoré ma nejakým spôsobom nadchli.
Vám ďakujem, že ste sa dostali až k týmto záverečným slovám a dúfam, že sa článok páčil. O našich aktivitách v samotnom Londýne si budete môcť prečítať znova o týždeň.
Komentáre
Zverejnenie komentára