MÁG ALEBO ČARODEJ

 

Ako správni fanúšikovia fantasy ste sa určite v mnohých článkoch, v mnohých príbehoch, či knihách stretli s pojmom mág, kúzelník a čarodej. Nezaujímalo vás niekedy, či sú tieto slová len synonymami, alebo sa ich podstata líši? Jestvujú pravidlá, podľa ktorých si týchto čarami kážucich ľudí viete niekam zaradiť?

V našich príbehoch budete „počuť“ tieto pojmy nie raz a preto sme si medzi nimi urobili čiaru a rozdelili ich. V tomto článku pochopíte, kto v našom kúzelnom svete je mágom a kto čarodejom.

 

Čarodej

Čarodej – čarodejník – čarodejnica je niekto, kto dokáže používať mágiu. Deje sa tak na základe komunikácie s prírodnými duchmi a bytosťami. Čarodejníci veľa zaklínajú. Ich slovné zaklínanie je volaním i prosbou pre bytosť, s ktorou sa chcú spojiť a využiť jej silu. Ich čarovanie je neraz spojené aj s kreslením rún a ornamentov, ktorých význam poznajú len oni a tí, ktorých volajú.

Čarovanie sa vždy nesie v duchu „niečo za niečo“ a tak aj čarodej musí „zaplatiť“ za službu, ktorú mu duchovia preukazujú. Vezmú si časť jeho energie. Preto sa mladým a neveľmi skúseným čarodejníkom stáva, že po zaklínadle zaspia. Časom sa ale naučia hospodáriť so svojou energiou, čerpať ju z okolia aj ňou šetriť a tým pádom zvládnu aj náročné kúzla.

Čarodejníkom sa môže stať zástupca akejkoľvek rasy vo svete, avšak predurčenie mu musí byť vložené do vienka. Dieťa obdarené magickým potenciálom vyhľadá majster čarodej a vezme ho k sebe do učenia. Mladí čarodejníci čítajú veľa kníh a rovnako veľa času trávia v prírode, kde sa učia ctiť prírodných duchov a žiadať ich o pomoc. Učni strávia u svojho majstra celé detstvo a keď sú pripravení, opustia svoje „magické hniezdo“, aby si našli kút sveta, v ktorom budú svojou mágiou ľuďom nápomocní.

Popri čarodejníkoch musíme spomenúť aj černokňažníkov. Všeobecne sa o nich hovorí, že sú temnými čarodejmi zahrávajúcimi sa s čiernou mágiou. Je pravda, že černokňažníci radi volajú do ríše tieňov a temné bytosti sú ich spoločníkmi, avšak ako sa v jednom našom príbehu v budúcnosti dozvieme – nejestvuje čierna ani biela mágia, iba mágia. Černokňažníci majú v povahe bytostiam rozkazovať – na rozdiel od čarodejov, ktorí o pomoc žiadajú. Zvyčajne tiež nájdu iný spôsob, ako zaplatiť za služby duchov, aby stratili čo najmenej svojej energie.

S čarodejníkmi sa stretávame aj v Piesni Osudu: Rianna, Raon a jeho učeň Arian. Takisto s černokňažníkmi Zaryou a Sabalom.

 

Mág

Mágov nájdete najskôr v Alvarione, keďže práve toto kráľovstvo je ich domovinou. Pestré oblečenie nie je jediné, čo mágov prezrádza. Často nosia niekde vyšitý symbol nekonečnosti mágie. Hada naháňajúceho vlastný chvost. Znak Alvarionu.

Narozdiel od svojho brata čarodeja, mág používa amulet. Drahý kameň, ktorý má zasadený niekde vo svojom šperku. Náhrdelník, náramok, náušnica, prsteň, bošňa, spona alebo len palica s ozdobou. Hocičo, kde viete dať kameň. Dôležité je, aby ho mág mal neustále pri sebe. Bez neho totiž nevie čarovať.

V ranom detstve si dieťa „vyberá“ svoj kameň. Len tesne po narodení sa okolo novorodenca poukladajú rôzne minerály a drahé kamene. Ónyx, jantár, drahokam, smaragd a podobné. Ten, ktorý si energia dieťaťa pritiahne, ten ho bude sprevádzať až do jeho smrti a práve skrz neho bude čarovať. 

Mág pre svoje čarovanie nevyužíva kresby a zaklínadla, ale energiu kameňa. Nehovorím, že pri čarovaní nezaklína, alebo nekreslí, ale nemajú to vo zvyku. Toto totižto robia čarodeji. Mág si na niečo zmyslí a čaruje, možno aby upresnil tok myšlienok, tak si to povie nahlas. On sa nemusí spájať so „silou“ okolia, aby čaroval. Nato má svoj kameň. Je teda omnoho rýchlejší, ako čarodej, avšak aby si nehovel na slnku príliš. Za svoju rýchlosť a ľahkosť čarovania platí, stačí mu amulet vziať a stáva sa bezmocným.

Samotné čary vyzerajú rovnako. Mág alebo čarodej, obaja dokážu vyčarovať to isté, ide len o spôsob čarovania, nie o výsledok.

V našich príbehoch, konkrétne v Hre osudu a Kronikách Dragonnaru sa stretávame s animágmi. Mágmi, ktorí na seba dokážu brať zvieraciu podobu. Stretneme tam aj mágov, ktorí doslova zabodnú pazúre  do mysle nepriateľa. Niečo ako telepatia, akurát oni to vedia vypnúť a hrať sa s myšlienkami, spomienkami a rozhodnutiami. Vedia pátrať v mysliach, akoby to boli knihy. Sú dosť nepríjemní spoločníci a v ich blízkosti sa človeku nepredstaviteľne menia zásady a správanie.