MAČKOLACI

 

Možno ste už o nich počuli alebo čítali. Mačkolaci sa po stránkach fantasy literatúry pohybujú už nejaký ten rôčik, pre ich nevšednosť je ale veľmi ťažké odhaliť ich podstatu. Každý autor, ktorý sa rozhodne lúskať mačkolačí oriešok, preto objaví svoju verziu ich existencie. Inak to nie je ani u nás.

Čo sú teda mačkolaci zač? Ťažšiu otázku asi v celom Erandione ešte nikto nepoložil. A nikto na ňu ani nedokáže jednoznačne odpovedať. Ako autorky o nich niečo vieme a aj keď veríme, že je to iba zlomok celej pravdy, rozhodli sme sa podeliť oň s vami.

Hovorí sa, že mačka má deväť životov. Ako dlhoročná majiteľka mačiek potvrdzujem, že to nie je pravda. Deväť životov má jedine mačkolak. Nie je to ale život za životom a potom tma: je to deväť rôznych podôb, v ktorých mačkolak žije a môže prechádzať z jednej do druhej mihnutím oka. Svoje podoby má rozmiestnené rôzne po svete a keď sa rozhodne zmeniť podobu, tak sa ocitne v tej krajine, kde daná podoba žije. Komplikované? Ale kdeže! Predstave si mačku, ktorá vbehne do tieňa kdesi v Alvarione, ale už z neho nevyjde. Zato z úplne iného tieňa uprostred Púštnych zemí z ničoho nič vylezie gepard. Ten opäť zmizne a odrazu zo severských útesov vzlietne sokol. Takto sa to mení – podoba aj zem – a môže putovať cez Temný les s tvárou temného elfa, cez ríšu grifinov v koži okrídleného leva, cez ľudské kráľovstvo v hábite čarodeja, … Jedinú vec majú tieto všelijaké podoby mačkolaka spoločnú: oči. Mačkolaka v akejkoľvek podobe totiž spoznáme podľa rôznofarebných očí. Náš známy mačkolak Zaen z Piesne Osudu má napríklad jedno oko zelené a druhé žlté. Iná mačkolačica menom Nyra z príbehu Hra Osudu má zasa jedno oko modré a druhé zelené.

Kráľovskou vlastnosťou mačkolakov je dar slova. Vyjadrujú sa v metaforách a prirovnaniach, ktoré pôsobia nezmyselne a „od veci“, ale pritom sú mierené presne do čierneho. Aj nepríjemné záležitosti, aj krutú pravdu dokážu zaobaliť do pozlátka, ktoré pohladí dušu a srdce zasiahne plnou dávkou sily slova. Pozorný poslucháč si od nich vezme ponaučenie či radu, čo mu môže uľahčiť rozhodovanie a ďalší život.

Šušká sa, že mačkolaci ovládajú mágiu, ale nič bližšie k ich čarovaniu známe nie je. Niekedy sa zdá, že mačkolaci čítajú myšlienky; ba že vedia o človeku prvé-posledné už z letmého pohľadu. Keby ste sa na to mačkolaka opýtali, tak by vám buď neodpovedal alebo podal len vyhýbavú odpoveď. Vďaka tomu si udržujú tajomnosť, ktorú by mnohí radi objasnili, ale nikomu sa to nedarí.

Mačkolaci sú takými malými strážcami múdrosti a pravdy, čo z nich činí služobníkov stvoriteľa Kailona, boha múdrosti. Často sprevádzajú čarodejnice, černokňažníkov či mágov a ich tajomným údelom v spoločnosti týchto magických učencov je niečo neuveriteľné. Nechať sa rozmaznávať. Áno, aj mačkolaci majú svoji odvrátenú stránku a síce tú, že sa radi nechajú obskakovať, kŕmiť, maznať – skrátka všetko, čo vám napadne, keď si predstavíte mačku ako domáce zviera. Nezriedka pritom ich čarodej (nemožno povedať majiteľ, nakoľko by sa zato mačkolaci urazili) vôbec netuší, že má pod nosom mačkolaka a nie pritúlanú divú mačku.

Na záver odovzdávam prianie od mačkolaka Zaena z knihy Pieseň Osudu: „Nech vás cesty zavedú smerom, ktorý určuje vietor. Lebo vo vánku i víchrici možno počuť hlas samotného osudu.“