Pre dievčatá s hlavou v oblakoch, ktorá je plná príbehov, bola návšteva prenádhernej Prahy, ako balzam na dušu. Navyše, keď nás tam malo čakať niekoľko dôležitých milníkov v živote. Ples upíru, oslava 10ročia písania a aj oslava Majkiných narodenín, vlastne už spoločne strávený čas bol čarovnou chvíľou.
Celý náš výlet sa začal piatok večer (8.6.2018), kedy som sa konečne aj ja po dlhom dni v práci dostala k Majke. Obe sme boli uťahané, takže z prvého dňa, okrem večerných uličiek Prahy, dlhokánskeho mostu, či širokej Vltavy, nevideli temer nič. Isteže nám stačilo prejsť parkom, či sledovať lode a už sme boli radosťou bez seba, ale skutočný výlet začal až v sobotu.
Prvé miesto, na ktoré sme sa rozhodli prísť bolo Václavské námestie, kde Majka musela (pod mojím dozorom) ochutnať predraženú Starbucks kávu!
Dve malé dievčiny z východného Slovenska si pripadali na Václavaku trochu nesvojo, obrovský dav ľudí v neskutočných húfoch raziaci si cestu vpred, nebol nič pre nás. Zotrvali sme tam len chvíľočku, iba čo sa za hlasného trúbenia a piskotu prehnal sprievod motoriek a trojkoliek rôznych motívov. Skutočne ste tam našli čokoľvek. Od keltov po akýchsi metalistov, alebo až okultne ladených „šoférov“. Nakúpili sme magnetky a išli sa túlať a to slovíčko – túlať, myslím smrteľne vážne.
Našli sme si prvú uličku a išli ňou, preč od davu. Ohúrene sa zastavovali nad niektorými plagátmi a uvažovali, prečo nebývame v Prahe, alebo minimálne, prečo predstavenia z Prahy nemôžu byť aj v Košiciach.
Túlavé topánky nás zaviedli až k Lucerne. Krásna, umením dýchajúca pasáž, ktorú sme samozrejme nemohli vynechať, i keď sme sa tam dostali omylom. S prísľubmi, že tu určite zavitáme na nejaký koncert, alebo skúsime kino, sme sa pofotili a krútili hlavou nad mierne morbidnou sochou mŕtveho koňa. Hold nie každému „chutí“ umenie druhých.
Ďalšia naša zastávka bol Faustov dom, hoc sme obdivovali len jeho vonkajšie dvere, keďže sme v tej chvíli ani nevedeli, že to je on. Naše umelecké duše nás viedli k vežičke s výhľadom na Prahu. Toto sme si predsa nemohli nechať újsť! Stukajúc a nadávajúc na horúčavu, strmosť a nekonečnosť schodov sme vyliezli až úplne nahor.
Skutočna rozhľadňa! Praha ako na dlani! Vietor čechrajúci vaše vlasy, slnko lejúce sa po strechách budov, padajúce do fontán na námestiach. Tu sme si už prišli na svoje a v hlavách sa prebúdzali nápady, akoby sa tento výhľad dal využiť v príbehoch. Isteže kreatívnu chvíľku vystriedala aj strelená a my sme si vďačne poblbli.
Áh, skoro by som zabudla spomenúť chrličov v podobe draka, ktorí nám polichotili, keďže v Erandione sú bohmi práve tieto všemohúce tvory.
Po výnimočnej rozhľadni nás už len máločo mohlo nadchnúť, keďže sme boli dosť limitované časom, kvôli muzikálu. Na hrad, alebo Orloj sme sa nemohli pustiť. Našli sme len nejaký park, tuším Karlovo námestie, kde sme sa osviežili pri fontánke, prešli cez festival hudby a vyrazili za obedom. Našli sme ešte kláštor so strašideľnými sochami a krásnou záhradou.
Obed sme hľadali na úplne zlom konci, z ktorého sme sa radšej rozhodli vrátiť späť na Václavské námestie, kde sme hodovali predraženému Gulášu v bochníku. Bol znamenitý. Stretli sme sa s našou kamarátkou Pražačkou. Tá nás zaviedla do comicsového obchodu, stretli sme potulných umelcov. Džina vychadzajúceho z lampy, polarného medveďa s vetraním na zadku, žijúcu sochu!
Pošťastilo sa nám nájsť ideálne a dosiahnuteľné miesto na reprezentatívnu fotku k príbehu. Nie je to síce Pieseň osudu, ale zatiaľ neznámy príbeh z ďalekých morí.
S našou drahou kamarátkou sme sa rozlúčili, už na spomínanom moste nad Vltavou (nie Karlov to nie je) a pobrali sa pripravovať na muzikál! O ňom nájdete viac v článku od Majky ...
Komentáre
Zverejnenie komentára