Ples upírov. Muzikál, ktorý treba vidieť. Alebo lepšie povedané zažiť, keďže na plese nie ste iba divák, ale aj potenciálna večera hladných upírov – obzvlášť príťažlivá, pokiaľ sedíte v prvých radoch pred javiskom. Ak ste mali možnosť tento veľkolepý divadelný kúsok zažiť, viete, o čom píšem. Ak nie, tak čo-to z jeho tajomstiev vám prezradím v tomto článku. Veď práve muzikál Ples upírov bol čerešničkou na torte, ktorú sme si my, autorky Erandionu, pripravili k desiatemu výročiu nášho spoločného písania!
Kde sa vôbec zrodila myšlienka osláviť desaťročie muzikálom? Popravde mi tá idea iba tak frnkla do nosa, keď sa ku mne dostala upútavka na pražské predstavenie Plesu upírov. Kúpa vstupeniek bol takmer okamžitý proces a hoci sa udial tri mesiace pred predstavením, získali sme dve z posledných voľných miest. Darmo, upíri sú v Prahe veľmi populárni.
Keď nadišiel deň D, boli sme už v Prahe na víkendovom pobyte, o ktorom viac prezrádza Miška v tomto článku . Pred 19,00 hodinou večernou sme sa zoznámili s GoJamusichall na Výstavišti a nebudem klamať, keď poviem, že sme sa ocitli v pyramíde :-)
Zimomriavky začali svoj maratón po našich chrbtoch, akonáhle sa stlmili svetlá a zazneli prvé tóny hudby vnášajúcej nás do divadelnej Transylvánie. Tam, v kraji prešpikovanom treskúcou zimou, sa nad osudmi obyčajného ľudu rozprestierajú zraky grófa von Krolocka. Noc je jeho kráľovstvom i chrámom – a tuto už musí byť každému jasné, že gróf je ten, kto si získal naše sympatie. Hrdo sa nesúci vo svojom čiernom i červeno-čiernom kostýme, s dlhými vlasmi elegantne sčesanými dozadu, bol perfektným vznešeným upírom, ktorý sa usadil na tróne našej inšpirácie. Akési jeho šialenstvo v chovaní a neprehliadnuteľne ironické vystupovanie ide ruka v ruke s dlhovekosťou, ktorú mu osud daroval.
Avšak za najväčšiu hviezdu predstavenia pokladáme grófovho syna Herberta, ktorý je čiernou – pardon, bielou – ovcou temného upírskeho rodu. Je skutočne jagavou hviezdou a hneď pochopíte prečo. Vo svojich ružových obtiahnutých legínach, bielom kožušinovom golieri, zlatej peleríne, s blond vlasmi zapletenými do vrkoča a trblietkami na očiach aj na perách – je všetkým, čo si nepredstavíte pod pojmom „upír“. A nedá sa nespomenúť jeho záujem o príslušníkov rovnakého pohlavia, obzvlášť o hlavného hrdinu, Alfréda. Herbert vnáša do mrazivej pochmúrnej atmosféry vtipný závan teplého letného vetríka a bez námahy vám ukradne srdce. Miška to vystihla dokonale, keď povedala, že Herberta musíte buď absolútne milovať alebo nenávidieť. Osobne si ale nemyslím, že sa nájde veľa ľudí, ktorým toto slniečko rodu von Krolock prekáža. Jeho jedinou chybou totiž je, že má v predstavení tak málo priestoru!
Akosi musím uznať, že hlavné postavy profesora Abronsia a jeho asistenta Alfréda, ktorí prišli do Transylvánie „vyčistiť kraj od upírov“, nie sú ktovieako výrazné. Skrátka, upíri ich prevalcujú. No možno je to iba môj uhol pohľadu. Nuž a potom je tu ešte Sára, hlavná hrdinka, ktorá túži po slobodnom živote (otec ju zamyká v izbe, aby ju upíri neuniesli) a v tejto túžbe sa jej podarí utiecť na grófov zámok. Tam ju pozval sám gróf von Krolock, aby s ním tancovala na jeho polnočnom plese. A ples je tak blízko... Počas plesu sa totiž má aj z nej stať upírka a nemôžem povedať, žeby jej to prekážalo. Je to cena za slobodu, po ktorej toľko túži, a zdá sa, že ju ochotne chce zaplatiť.
Je zaujímavé sledovať, ako sa do zhruba trojhodinového predstavenia (vrátane prestávky) zmestí taký náklad tajomna, pomätenosti, rozmanitých túžob, krvilačnosti aj krvi samotnej, vtipu, snení o láske, aj určitej naivity. Prišli sme si na svoje ako po príbehovej stránke, tak po hudobnej i po tanečnej stránke, čo ocenila najmä Miška z jej pohľadu tanečníčky. Výkony hercov/spevákov aj tanečníkov boli bravúrne! A samozrejme nesmiem zabúdať ani na živý orchester!
Po predstavení sme dokonca mali tú česť získať fotografie so Sárou, grófom Krolockom aj Herbertom, čo už bola nieže čerešnička na torte, ale rovno euforický šok z takého nečakaného šťastia.
Nuž a aký je záver? Desaťročie oslávené spôsobom, ktorý vysoko prevýšil naše očakávania, a získali sme nezabudnuteľný zážitok. A čo je hlavné, inšpirácie sme načerpali plný sud. Keby sme na druhé ráno nemuseli skoro odcestovať, ale mali by sme ešte aspoň deň na spoločné snenie o upírskom svete, tak by sme v najbližších dňoch začali ťukať prvé písmenká nového príbehu. Žiaľ, čas nám neprial – veď aj do práce sa treba vrátiť, no naladené na hladinu upírskych plesov sme a to stačí na rozvíjanie nápadov...
Komentáre
Zverejnenie komentára