Inšpirácia – Múza – Kráľovná všetkých autorov

 

            Neoddeliteľnou súčasťou každej kreatívnej činnosti je práca s inšpiráciou. Jej hľadanie, uchovanie, zapisovanie a nakoniec pretavenie do skutočnosti.

(Kamoška Múza - podľa AI)

           Inšpirácia nie je len patrónkou umelcov, vlastne v dnešnom modernom svete sa hlási ku slovu skoro pri každej situácií. Už len keď sa pozrieme na sociálne siete. Koľko jej je vkladanej do bežného reelska, alebo iného pravidelného kontentu?

            Vzhľadom na to, že tento článok píšem ako autor, tak budem hovoriť o inšpirácii, ktorú hľadáme ja s Majkou. O našej nezbednej múze, ktorá je enormne prelietavá.

            Prvé dve otázky ti napadnú temer okamžite. Kde a ako ju nájsť? Nesedí ti totiž každý deň na ramene a nebozká ťa na líce. Niekedy ju musíš skutočne hľadať a niekedy ju aj tak nenájdeš, niekedy sa ti vysmeje a až keď prestaneš hľadať sa ti uráči ukázať. Hold je to neposedné dievča.

 

·       Moja inšpirácia často prichádza v snoch. Ležím v posteli a pomaly padám do temnoty snenia. Vtedy sa vedľa mňa postaví tá nezbedná kráska a núka mi nápady. Občas len ako ústrižok nejakej scény, inokedy mi predstaví hlavnú postavu, niekedy ma prenesie ponad svet, v ktorom sa to bude odohrávať. 

            Mnohé naše príbehy sa zrodili práve na báze mojich snov. Najciteľnejším z nich je Hra osudu. Tá temer celá vznikala v snoch, isteže museli sme ju ošatiť, museli sme jej dať jasný cieľ a smer, nech sa neroztečie, ako sen za včasného rána. Lež áno, môžeme povedať, že Hra osudu vznikla v sne.

 

·       Múza a jej skryté paprče sa často schovávajú v piesňach a príhodnej scenérií. Niekedy stačí vypnúť obraz pred očami a sediac v autobuse sa započúvať do vábivých tónov skladby. Jop. Skutočne to môže byť tak jednoduché.

 

·       Prechádzka v lese tiež veľmi pomáha, aj keď tu by som povedala, že skôr vyčistí zahltenú myseľ a uvoľní tak priestor pre nápad.

 

·       No ale čo máme my dve najradšej je spoločne strávený čas. Bez mantinelov času, bez mantinelov povinností a správania sa voči ostatnej spoločnosti. Táto chvíľa je najtvorivejším okamihom.

Keď naša múza vidí, že máme spoločný víkend, tak si odfúkne a povie si: ,,Kurňa, to bude zasa šichta." :D 

(Dolná Morava)

Žiaľ nestáva sa to tak často, mnohokrát sme spomínali, že sa zvládneme stretnúť raz za rok, ale posledné naše randíčko dalo vzniknúť celému príbehu z púšte. Sidhára a Nahara. Ani sa mi nechce veriť, že sme to v podstate napísali celé za menej než rok. Masaker.

Môže sa však stáť, že ťa múza pošle do zadku a nenavštívi ťa. Čo vtedy?

Prestať tlačiť na pilu. Prestať ju tak úpenlivo naháňať. Oddýchnuť si od toho, čo robíš. Ak píšeš, tak sa na to vyprdni a vezmi knihu. Pozri si film. Choď niekam na nejaký predĺžený víkend... Do divadla. Hocičo. Vezmi tu svoju hlavu z toho svojho sveta a odíď.

„Ale ja nechcem! Chcem ten príbeh už dokončiť!“

Túto vetu až dôverne poznáme, ale keď dôjdeš až k nej... Dačo je zle. Daj si odstup, nechaj plynúť čas a tá naša kreatívna kamoška zase príde a možno príde s niečím prelomovým, možno budeš musieť všetko prekopať. Kto vie. Avšak nenúť sa.

 Nám sa mnohokrát stalo, že ak priveľmi tlačíme na pilu a stoj, čo stoj ideme na ten príbeh... „Veď to nejako polátame, nejako ho pretiahneme do konca.“ Tak ho vždy, skôr a či neskôr, prerábame. Raz sme dokonca takýmto spôsobom napísali temer celý príbeh a celý ho v amoku vymazali a potom písali od začiatku. Takže nie, keď sa musíš nútiť a keď cítiš, že to drhne tak sa na to proste vyprdni. Inak toho môžeš ľutovať a hlavne bude to tvoj stratený čas.

Samozrejme ja ti píšem náš prípad, u teba to môže byť úplne inak, možno si musíš prišpendliť tú prdel na stoličku a proste písať. Tiež to tak mávam, ale iné je byť lenivý a keď začneš písať, tak to ide a iné je nemať chuť, nemať tú onú múzu a zasekávať sa na každom slove, každej vete. Čítať si to po sebe a nebyť s tým spokojný/á.

Isteže niekto by mohol oponovať, čo ak som len príliš sebakritický/á. 

Jop, ja som tiež sebakritická, ale s tým, čo už mám za sebou a jak vypísaná som, viem poznať rozdiel v tom, kedy to je len o mojom perfekcionizme a stačí mi tam upraviť len pár slov, viet a som spoko a kedy to je nemastné-neslané, príliš silené a vlastne podľa môjho autorského úsudku si to sama neverím...

Pri tom druhom prípade proste musíš dať ruky preč, aspoň na nejaký čas a veriť, že naša spoločná kamoška ťa čoskoro príde pozrieť.

(Dolná Morava)

Napísala som ti, čo pomáha nám, máš aj ty nejaké overené tipy? Pokojne sa s nimi podeľ v komentároch, radi sa priučíme niečomu novému. Prípadne ak ťa našla nejaká otázka, ktorú sme nezodpovedali, tiež ju môžeš napísať do komentu a my sa jej radi povenujeme v nejakom ďalšom článku.

Pekný víkend praje Michaela.