Tenerife – Kanárske Ostrovy – Španielsko
Part I.
Dovolenka!
Konečne! Po dlhých štyroch rokoch sme vyrazili znova k moru. Ostrovy
večnej jari boli destináciou, kde sa na pomyselnej mape zastavil náš prst.
Tenerife - ostrov, na ktorom si nájde zábavu azda každý. Od povaľovania sa na
početných plážach s čiernym (sopečným) pieskom alebo tým klasickým,
po vavrínový prales, cez sopku, banánové plantáže, či roztomilé historické
mestečká. Nájdete tam skutočne všetko a k tomu vám do vlasov fúka
príjemný vietor s celoročnou teplotou pohybujúcou sa okolo 20-30°C.
Vyzdvihli sme
si auto z požičovne Cicar, podľa môjho manžela najlepšia voľba
z možností, ktoré v okolí boli. Preberanie prebehlo v pohode,
auto sme si pofotili, natočili, aby nás pri jeho vrátení nemohli napadnúť za
prípadne odreniny. Odporúčam toto opatrenie dodržiavať, nikdy nemôžete
vedieť...
1. Garachico, Icod de los Vinos
·
Garachico
je historické mestečko na severnom pobreží Tenerife. Pýšilo sa najvýznamnejším
prístavom, až kým temer celé mestečko neutopila láva z výbuchu sopky –
Negro.
Za výjazdom
zo zvláštneho dierovaného tunela sa nám pred očami rozprestrel ďalekosiahly
oceán, ktorý lemoval celé pobrežie až k parkovaciemu miestu, kde sme
nechali auto.
Veľký priestor,
na ktorý sme vstúpili nám vnukol pocit, že vchádzame do mora. Bol akýmsi
pomyselným zubom morského draka a keď sme prišli na jeho samotný okraj,
ocitli sme sa na útese. Bičujúci vietor a rozbíjajúce sa vlny. To bol
súzvuk emócii, ktoré sú pre mňa, ako človeka zo srdca Európy celkom nové
a silno opojné.
Môj manžel si dokonca na jednom z prístupných útesov našiel aj nového priateľa Frederica.
Nie nebojte sa, nebol živý a ani mŕtvy, bola to iba jeho škrupina. Nuž a od tohto okamihu sme boli na výlete traja. Ja, môj manžel a Frederico.
· Icod de los Vinos
Ďalšie pobrežné mestečko na severe Tenerife, ktoré patrí k najstarším a mimo iné sa pýši dračím stromom. Drago milenario. 700 až 1000 ročný strom.
O tomto strome koluje legenda a ja, ako správny autor fantasy príbehov vám ju musím prerozprávať, i keď písanou formou.
„Na mieste, kde teraz rastie
bujný strom Drago milenario kedysi pristál skutočný drak. Zranený po ťažkom
súboji. Dúfal, že tam naberie dostatok síl a vylieči sa, žiaľ zranenia boli horšie, než
očakával a nakoniec ho premohla smrť. Jeho krv sa vpila do pôdy, z ktorej
sa o mnoho rokov neskôr zrodil strom. Rovnako silný, akým len drak dokáže
byť.“
Záhrada, kde rástol,
bola taktiež nádherná. Prechádzka v nej nám pripadala, ako z nejakého pralesa.
S hlavou vyvrátenou do korún vysokých paliem sme nadšene hltali krásy
parku až kým som temer nedostala infarkt, keď mi niečo čierne prebehlo pred
nohami. Poznáte to, keď kútikom oka zazriete, ako sa mihne niečo pred vami.
Čoskoro sme toho votrelca našli a teda skôr my sme boli votrelci pre neho.
Jašterica. Mnoho jašteričiek. S modrými hlávkami, čiernymi telami. Malé,
veľké. Bolo ich tak veľa! Pošťastilo, ak to tak možno nazvať, sa nám aj
stretnúť dve jašterice na sebe v divokom párení? Boji? Neviem :D
Samozrejme aj v predošlom meste a aj v tomto boli prenádherné historické stavby. Kostolíky, dómy, iné záhrady. Avšak ak by som ti tu popisovala skutočne všetko, asi by som tvoju pozornosť neudržala a možno ani svoju. :D
Drahý čitateľ,
dúfam, že si sa pomocou tejto prvej časti článku preniesol spolu so mnou na
prekrásne Tenerife. Pre mňa spomienka, pre teba snáď zážitok.
V tejto chvíli to je žiaľ z môjho pera všetko, ale nemusíš sa obávať o týždeň pridáme druhý článok a v ňom sa môžeš tešiť na návštevu sopky, jedinečnej horskej dediny a vavrínového pralesa, ba dokonca mám pre teba ďalšiu legendu.
Máš sa na čo tešiť!
S pozdravom Michaela.













Komentáre
Zverejnenie komentára