Dnes si predstavíme prvú zo šestice stvoriteľov Erandionu, kráľovnú noci – Zuntariu. Ako jej titul napovedá, má čo dočinenia s nocou. Bola to totiž ona, kto polial oblohu indigom a posial ju miliónmi hviezd. Jej nočný plášť ju korunuje na matku nočných národov: napríklad nočných elfov či upírov.
Zuntaria je zodpovedná za sny a vízie. Stala sa tak patrónkou jasnovidcov, veštcov, a o dobrý spánok ju prosia všetci, ktoré trpia nespavosťou alebo zlými snami. Jej moc pohrávať sa so snami, zosielať ich aj odoberať, meniť, ovládajú aj jej kňazi – zuntarijci.
Zuntaria je drak, rovnako ako každý z erandionských bohov. Dokáže teda meniť svoju podobu. Okrem tej dračej, ktorá vyniká tmavomodrými šupinami, netopierími krídlami a prenikavými žltými očami, sa rada zdržiava v podobe čierneho okrídleného koňa. Preto sa čierny pegas stal jej symbolom a verí sa, že okrídlené kone sú jej poslami.
Keď sa stvoritelia uložili na spánok bohov, Zuntaria zložila svoje telo v Nočnej ríši, a jej bystrý duch bdie nad jej tvorstvom.
Zuntarijci
Zuntarijské kňažky sú od detstva vedené k tancu, ktorý má na diváka hypnotické účinky. Nie nadarmo sa hovorí o najzvodnejších tanečniciach na svete. Kňazi zase opantávajú myseľ rytmickou hrou na bubny. Podstata ich moci však tkvie v ich pohľade; tanec a hudba sú len rozptýlením odvádzajúcim pozornosť. Keď človeka dostanú do zasneného stavu, môžu mu našepkať, čo má vidieť, zmeniť jeho presvedčenie, ovplyvniť rozhodnutie. Práve kvôli tejto schopnosti upadli do nemilosti kráľa Púštnych zemí, Talána, a ten ich dal pobiť, lebo podľa jeho mienky sú nebezpeční. Zuntarijské chrámy nechal zničiť do jedného. Niektorým kňazom sa podarilo prežiť toto besnenie vďaka úteku do cudziny, zopár sa ich schováva v podzemných kobkách v púšti. Traduje sa proroctvo, že zuntarijskí kňazi a kňažky zasa povstanú a privedú zuntarijskú vieru ku dňom jej slávy.
Komentáre
Zverejnenie komentára